FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Obhajcovia ľudských práv sú kľúčovým pilierom demokracie a právneho štátu, avšak nie sú dostatočne chránení, zhodli sa poslanci Európskeho parlamentu (EP).
Autor TASR
Brusel 13. novembra (TASR) - Europoslanci vo štvrtok v Bruseli vyzvali Európsku úniu, aby sa zaoberala cezhraničnými represiami autoritárskych režimov zameranými na nátlak na politických oponentov a ďalšie kritické hlasy, ich kontrolu alebo umlčanie. Informuje o tom TASR.
Obhajcovia ľudských práv sú kľúčovým pilierom demokracie a právneho štátu, avšak nie sú dostatočne chránení, zhodli sa poslanci Európskeho parlamentu (EP). Uznesenie odobrili 512 hlasmi za, 76 proti a 52 europoslancov sa zdržalo hlasovania.
Podľa ich tvrdení až 80 percent prípadov nadnárodnej represie pochádza z desiatich krajín, medzi ktoré patria Čína, Turecko, Rusko, Irán, Bielorusko, Tadžikistan, Uzbekistan, Turkmenistan, Egypt a Kambodža. Text zdôrazňuje, že za posledné desaťročie bolo zaznamenaných viac ako 1200 priamych fyzických incidentov v 103 krajinách.
Je to prvýkrát, čo EP prijal podrobnú definíciu nadnárodnej represie. Pre poslancov EP ide o „útoky a hrozby páchané štátmi, autoritárskymi režimami a ich zástupcami, ktorých cieľom je brániť a presadzovať svoje záujmy cez hranice štátov, aby donútili, kontrolovali alebo umlčali disidentov, politických oponentov, novinárov, aktivistov, obhajcov ľudských práv a členov diaspóry“.
Podľa tlačového vyhlásenia EP sa v tejto súvislosti využívajú viaceré fyzické metódy - cielené vraždenie, únosy, násilie, obťažovanie a nútené návraty či zmiznutia. EP poukázal tiež na rastúcu úlohu technológií, ako sú umelá inteligencia, špionážny softvér a manipulácia s dátami, pri uskutočňovaní týchto represívnych praktík.
Europoslanci ďalej vyzvali členské štáty a EÚ, aby uznali digitálne formy nadnárodného útlaku vrátane dezinformačných kampaní zameraných na obhajcov ľudských práv, predchádzali im a riešili ich. Tiež od nich chcú, aby zabezpečili, že súkromné subjekty v technologickom sektore budú niesť zodpovednosť prostredníctvom zverejňovania správ o transparentnosti a zavedenia účinných mechanizmov podávania sťažností. V správe tiež vyzývajú Úniu, aby stíhala štáty a páchateľov nadnárodnej represie prostredníctvom cielených sankcií.
Obhajcovia ľudských práv sú kľúčovým pilierom demokracie a právneho štátu, avšak nie sú dostatočne chránení, zhodli sa poslanci Európskeho parlamentu (EP). Uznesenie odobrili 512 hlasmi za, 76 proti a 52 europoslancov sa zdržalo hlasovania.
Podľa ich tvrdení až 80 percent prípadov nadnárodnej represie pochádza z desiatich krajín, medzi ktoré patria Čína, Turecko, Rusko, Irán, Bielorusko, Tadžikistan, Uzbekistan, Turkmenistan, Egypt a Kambodža. Text zdôrazňuje, že za posledné desaťročie bolo zaznamenaných viac ako 1200 priamych fyzických incidentov v 103 krajinách.
Je to prvýkrát, čo EP prijal podrobnú definíciu nadnárodnej represie. Pre poslancov EP ide o „útoky a hrozby páchané štátmi, autoritárskymi režimami a ich zástupcami, ktorých cieľom je brániť a presadzovať svoje záujmy cez hranice štátov, aby donútili, kontrolovali alebo umlčali disidentov, politických oponentov, novinárov, aktivistov, obhajcov ľudských práv a členov diaspóry“.
Podľa tlačového vyhlásenia EP sa v tejto súvislosti využívajú viaceré fyzické metódy - cielené vraždenie, únosy, násilie, obťažovanie a nútené návraty či zmiznutia. EP poukázal tiež na rastúcu úlohu technológií, ako sú umelá inteligencia, špionážny softvér a manipulácia s dátami, pri uskutočňovaní týchto represívnych praktík.
Europoslanci ďalej vyzvali členské štáty a EÚ, aby uznali digitálne formy nadnárodného útlaku vrátane dezinformačných kampaní zameraných na obhajcov ľudských práv, predchádzali im a riešili ich. Tiež od nich chcú, aby zabezpečili, že súkromné subjekty v technologickom sektore budú niesť zodpovednosť prostredníctvom zverejňovania správ o transparentnosti a zavedenia účinných mechanizmov podávania sťažností. V správe tiež vyzývajú Úniu, aby stíhala štáty a páchateľov nadnárodnej represie prostredníctvom cielených sankcií.
