Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
EP chce riešiť aj rodovú nerovnosť. Zdôraznil, že napriek celkovému zlepšeniu v posledných voľbách niektoré krajiny nezvolili ani jednu ženu za europoslankyňu.
Autor TASR
Štrasburg 3. mája (TASR) - Európsky parlament (EP) v utorok v Štrasburgu prijal iniciatívnu legislatívnu správu, ktorej cieľom je prepracovať pravidlá európskych volieb a zaviesť nové prvky už pre eurovoľby v roku 2024, informuje spravodajca TASR.
Cieľom reformy volebného zákona EÚ je zmeniť 27 samostatných volieb a ich rozdielne pravidlá na jediné európske voľby. Navrhované zmeny majú zvýšiť počet europoslancov o dodatočných 28 zvolených na celoeurópskych zoznamoch s prihliadnutím na vyvážené geografické zastúpenie členských krajín, povoliť hlasovanie poštou vo všetkých členských štátoch, stanoviť spoločný minimálny volebný prah, umožniť kandidovať 18-ročným osobám, zaviesť kvóty na zabezpečenie rodovej rovnosti na kandidátkach a určiť rovnaký dátum eurovolieb na 9. mája vo všetkých krajinách EÚ.
Za legislatívnu iniciatívu sa vyslovilo 323 poslancov, 262 bolo proti a 48 sa zdržalo hlasovania. Sprievodné uznesenie podporilo 331 poslancov, 257 bolo proti a 52 sa zdržalo hlasovania.
Poslanci EP navrhli, aby mal každý volič dva hlasy: jeden na voľbu europoslancov v národných volebných obvodoch (ako doteraz) a jeden vo volebnom obvode pre celú EÚ, ktorý pozostáva z 28 dodatočných kresiel. Pre vyvážené geografické zastúpenie v zoznamoch by boli členské štáty rozdelené do troch skupín podľa veľkosti ich populácie. Zoznamy by sa naplnili proporcionálne kandidátmi pochádzajúcimi z týchto skupín. Celoeurópske kandidátky by mali predkladať európske volebné subjekty, ako sú koalície národných politických strán a/alebo národné združenia voličov alebo európske politické strany.
EP chce riešiť aj rodovú nerovnosť. Zdôraznil, že napriek celkovému zlepšeniu v posledných voľbách niektoré krajiny nezvolili ani jednu ženu za europoslankyňu. Text navrhuje povinné "zipsovanie" na kandidátkach, čiže striedanie kandidátok a kandidátov, alebo kvóty, a to bez porušenia práv nebinárnych ľudí.
Ďalšie návrhy na "europeizáciu" volieb do EP zahŕňajú určenie 9. mája, Dňa Európy, za deň eurovolieb v celej EÚ. Nové návrhy sa týkajú aj práva kandidovať v eurovoľbách pre všetkých Európanov vo veku od 18 rokov, zavedenia minimálneho volebného prahu 3,5 percenta, ktorý bude povinný pre volebné obvody so 60 alebo viac mandátmi. Rovnaký prístup k voľbám by mal byť pre všetkých občanov, vrátane občanov so zdravotným postihnutím, a zaručená by mala byť možnosť voľby poštou. Medzi návrhmi zostalo aj právo občanov krajín EÚ voliť predsedu Európskej komisie cez systém "hlavných kandidátov" (spitzenkandidat) prostredníctvom celoeurópskych zoznamov.
Zástancovia reformy volebného zákona EÚ požadujú zriadiť nový európsky volebný orgán, ktorý by dohliadal na volebný proces a zabezpečoval súlad s novými pravidlami.
Pozíciu EP budú teraz jeho vyjednávači presadzovať počas takzvaného trialógu, čiže počas rokovaní s Radou EÚ (členské štáty) a Európskou komisiou. Rokovania s Radou EÚ sa začnú, keď aj členské štáty prijmú svoje stanovisko k tejto otázke.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Cieľom reformy volebného zákona EÚ je zmeniť 27 samostatných volieb a ich rozdielne pravidlá na jediné európske voľby. Navrhované zmeny majú zvýšiť počet europoslancov o dodatočných 28 zvolených na celoeurópskych zoznamoch s prihliadnutím na vyvážené geografické zastúpenie členských krajín, povoliť hlasovanie poštou vo všetkých členských štátoch, stanoviť spoločný minimálny volebný prah, umožniť kandidovať 18-ročným osobám, zaviesť kvóty na zabezpečenie rodovej rovnosti na kandidátkach a určiť rovnaký dátum eurovolieb na 9. mája vo všetkých krajinách EÚ.
Za legislatívnu iniciatívu sa vyslovilo 323 poslancov, 262 bolo proti a 48 sa zdržalo hlasovania. Sprievodné uznesenie podporilo 331 poslancov, 257 bolo proti a 52 sa zdržalo hlasovania.
Poslanci EP navrhli, aby mal každý volič dva hlasy: jeden na voľbu europoslancov v národných volebných obvodoch (ako doteraz) a jeden vo volebnom obvode pre celú EÚ, ktorý pozostáva z 28 dodatočných kresiel. Pre vyvážené geografické zastúpenie v zoznamoch by boli členské štáty rozdelené do troch skupín podľa veľkosti ich populácie. Zoznamy by sa naplnili proporcionálne kandidátmi pochádzajúcimi z týchto skupín. Celoeurópske kandidátky by mali predkladať európske volebné subjekty, ako sú koalície národných politických strán a/alebo národné združenia voličov alebo európske politické strany.
EP chce riešiť aj rodovú nerovnosť. Zdôraznil, že napriek celkovému zlepšeniu v posledných voľbách niektoré krajiny nezvolili ani jednu ženu za europoslankyňu. Text navrhuje povinné "zipsovanie" na kandidátkach, čiže striedanie kandidátok a kandidátov, alebo kvóty, a to bez porušenia práv nebinárnych ľudí.
Ďalšie návrhy na "europeizáciu" volieb do EP zahŕňajú určenie 9. mája, Dňa Európy, za deň eurovolieb v celej EÚ. Nové návrhy sa týkajú aj práva kandidovať v eurovoľbách pre všetkých Európanov vo veku od 18 rokov, zavedenia minimálneho volebného prahu 3,5 percenta, ktorý bude povinný pre volebné obvody so 60 alebo viac mandátmi. Rovnaký prístup k voľbám by mal byť pre všetkých občanov, vrátane občanov so zdravotným postihnutím, a zaručená by mala byť možnosť voľby poštou. Medzi návrhmi zostalo aj právo občanov krajín EÚ voliť predsedu Európskej komisie cez systém "hlavných kandidátov" (spitzenkandidat) prostredníctvom celoeurópskych zoznamov.
Zástancovia reformy volebného zákona EÚ požadujú zriadiť nový európsky volebný orgán, ktorý by dohliadal na volebný proces a zabezpečoval súlad s novými pravidlami.
Pozíciu EP budú teraz jeho vyjednávači presadzovať počas takzvaného trialógu, čiže počas rokovaní s Radou EÚ (členské štáty) a Európskou komisiou. Rokovania s Radou EÚ sa začnú, keď aj členské štáty prijmú svoje stanovisko k tejto otázke.
spravodajca TASR Jaromír Novak
