Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Za predpokladu, že dôjde k oficiálnemu potvrdeniu návštevy, by išlo o prvé stretnutie medzi Erdoganom a Bidenom v Bielom dome.
Autor TASR
Istanbul 29. marca (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa stretne so svojím americkým náprotivkom Joeom Bidenom 9. mája v Bielom dome. Agentúre AFP to v piatok povedal nemenovaný turecký predstaviteľ, píše TASR.
Za predpokladu, že dôjde k oficiálnemu potvrdeniu návštevy, by išlo o prvé stretnutie medzi Erdoganom a Bidenom v Bielom dome.
Podľa tureckého predstaviteľa sa v piatok uskutoční schôdzka šéfa tureckej tajnej služby Ibrahima Kalina so zástupcami americkej Snemovne reprezentantov. Rokovať budú o plánovanej návšteve Erdogana v USA aj ďalších bilaterálnych záležitostiach.
Bidenova administratíva v januári schválila predaj stíhačiek F-16 za 23 miliárd dolárov Turecku po tom, čo turecký parlament ratifikoval vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Ankara hlasovanie o členstve Švédska v NATO odkladala približne 20 mesiacov, čo narušilo vzťahy s jej západnými spojencami. Turecko totiž dlhodobo obviňuje Švédsko z prílišnej zhovievavosti voči skupinám, ktoré považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť.
Niektorí analytici dodatočne tvrdili, že Turecko pokračovalo v odkladaní ratifikácie, pretože Erdogan nesúhlasil s tým, že USA podporujú Izrael v jeho vojenskej ofenzíve v Pásme Gazy.
Z tureckého prezidenta sa podľa AFP stal jeden z najtvrdších kritikov voči izraelskému ťaženiu v palestínskej enkláve. Erdogan tiež prirovnal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua k Adolfovi Hitlerovi a Spojené štáty obvinil z podporovania "genocídy" Palestínčanov.
Útok palestínskych kománd na juh Izraela si 7. októbra 2023 vyžiadal približne 1160 obetí na životoch, a to väčšinou civilistov. Militanti počas neho uniesli z Izraela aj približne 250 izraelských a zahraničných rukojemníkov.
Izrael v reakcii na útok militantného hnutia Hamas spustil masívnu vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy s cieľom zničiť týchto militantov. Podľa údaju tamojších úradov riadených Hamasom pri nej dosiaľ prišlo o život už prinajmenšom 32.623 obetí, väčšinou žien a detí.
K počtu obetí podľa Izraela výrazne prispieva skutočnosť, že Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru a bojovníkov do civilných objektov, ako sú školy a nemocnice, alebo do ich blízkosti, čím palestínskych civilistov zneužíva ako ľudské štíty. Hamas, ktorý je mnohými krajinami sveta považovaný za teroristickú organizáciu, to popiera.
Za predpokladu, že dôjde k oficiálnemu potvrdeniu návštevy, by išlo o prvé stretnutie medzi Erdoganom a Bidenom v Bielom dome.
Podľa tureckého predstaviteľa sa v piatok uskutoční schôdzka šéfa tureckej tajnej služby Ibrahima Kalina so zástupcami americkej Snemovne reprezentantov. Rokovať budú o plánovanej návšteve Erdogana v USA aj ďalších bilaterálnych záležitostiach.
Bidenova administratíva v januári schválila predaj stíhačiek F-16 za 23 miliárd dolárov Turecku po tom, čo turecký parlament ratifikoval vstup Švédska do Severoatlantickej aliancie.
Ankara hlasovanie o členstve Švédska v NATO odkladala približne 20 mesiacov, čo narušilo vzťahy s jej západnými spojencami. Turecko totiž dlhodobo obviňuje Švédsko z prílišnej zhovievavosti voči skupinám, ktoré považuje za hrozbu pre svoju bezpečnosť.
Niektorí analytici dodatočne tvrdili, že Turecko pokračovalo v odkladaní ratifikácie, pretože Erdogan nesúhlasil s tým, že USA podporujú Izrael v jeho vojenskej ofenzíve v Pásme Gazy.
Z tureckého prezidenta sa podľa AFP stal jeden z najtvrdších kritikov voči izraelskému ťaženiu v palestínskej enkláve. Erdogan tiež prirovnal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua k Adolfovi Hitlerovi a Spojené štáty obvinil z podporovania "genocídy" Palestínčanov.
Útok palestínskych kománd na juh Izraela si 7. októbra 2023 vyžiadal približne 1160 obetí na životoch, a to väčšinou civilistov. Militanti počas neho uniesli z Izraela aj približne 250 izraelských a zahraničných rukojemníkov.
Izrael v reakcii na útok militantného hnutia Hamas spustil masívnu vojenskú ofenzívu v Pásme Gazy s cieľom zničiť týchto militantov. Podľa údaju tamojších úradov riadených Hamasom pri nej dosiaľ prišlo o život už prinajmenšom 32.623 obetí, väčšinou žien a detí.
K počtu obetí podľa Izraela výrazne prispieva skutočnosť, že Hamas zámerne umiestňuje svoju vojenskú infraštruktúru a bojovníkov do civilných objektov, ako sú školy a nemocnice, alebo do ich blízkosti, čím palestínskych civilistov zneužíva ako ľudské štíty. Hamas, ktorý je mnohými krajinami sveta považovaný za teroristickú organizáciu, to popiera.
