Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Turecko sa zároveň usiluje o normalizáciu vzťahov s Arménskom.
Autor TASR
Baku 8. novembra (TASR) - Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pricestoval v nedeľu do Azerbajdžanu, kde sa zúčastní na oslavách Dňa víťazstva. Azerbajdžanci si ním pripomínajú dobytie mesta Šuša v Náhornom Karabachu z 8. novembra 2020. Jeho ovládnutie znamenalo zásadný zvrat vo vojne o túto horskú enklávu, ktorú Azerbajdžan v roku 2023 dostal pod úplnú kontrolu.
Agentúra AFP uviedla, že Erdoganova návšteva sa koná v čase nezvyčajne otvoreného sporu medzi Tureckom a Azerbajdžanom. Spor vypukol v septembri, keď Baku upravilo pravidlá týkajúce sa školských uniforiem. Zakázalo ich dopĺňanie o prvky, ktoré považuje za nezlučiteľné so sekulárnym vzdelávaním. V praxi to znamená zákaz nosenia islamských šatiek v školských triedach.
Erdoganova vláda pritom v Turecku postupne zrušila obmedzenia týkajúce sa nosenia hidžábov.
Rozhodnutie vlády v Baku vyvolalo v Azerbajdžane protesty a malo za následok aj kritiku zo strany tureckej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá má islamistické korene. Poradca tureckého prezidenta Oktay Saral vyzval Baku, aby obmedzenia zrušilo. Erdogan ho následne odvolal z funkcie.
Vládna strana Nový Azerbajdžan na výhrady z Ankary reagovala vyhlásením, že ide o „zasahovanie do vnútorných záležitostí Azerbajdžanu“. Baku zároveň vyhlásilo 31 tureckých občanov vrátane opozičného poslanca a predstaviteľov politických strán za nežiaduce osoby. Dôvodom boli ich kritické príspevky na sociálnych sieťach.
V reakcii na napätie v bilaterálnych vzťahoch sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev nezúčastnil na summite turkických lídrov, ktorý sa 30. októbra konal v Ankare, hoci dostal od Erdogana osobného pozvanie. Alijev namiesto seba vyslal ministra zahraničných vecí Džejhuna Bajramova.
Podľa analytikov spor, ktorý sa začal moslimskými šatkami, odráža aj hlbšie nezhody týkajúce sa diplomatickej nezávislosti Baku a jeho úzkych vzťahov s Izraelom.
„Napätie medzi Azerbajdžanom a Tureckom vyplýva z toho, že Baku sa v tomto spojenectve nepovažuje za mladšieho brata a trvá na vzťahoch medzi rovnocennými partnermi,“ povedal agentúre AFP Elkhan Šahinoglu, ktorý vedie výskumné centrum Atlas so sídlom v Baku.
Spor o hidžáby je podľa analytičky Gönül Tolovej z washingtonského Inštitútu pre Blízky východ prejavom hlbších rozporov. „Napätie už dlho narastá v súvislosti s viacerými otázkami vrátane suverenity Azerbajdžanu, vplyvu Ankary v Baku, rozdielnych postojov k Izraelu a zbližovania Turecka s Arménskom,“ napísala na sociálnej sieti X.
Azerbajdžan si vybudoval s Izraelom tesné vojenské a ekonomické vzťahy a Izrael mu v roku 2020 - počas vojny s Arménskom o odštiepenecký región Náhorný Karabach - dodával zbrane.
Vzťahy Azerbajdžanu s Izraelom vyvolávajú nevôľu Ankary, ktorá v súvislosti s vojnou v palestínskom Pásme Gazy vystupuje proti Izraelu čoraz ostrejšie. Erdogan obvinil židovský štát z genocídy.
Turecko sa zároveň usiluje o normalizáciu vzťahov s Arménskom. Pokrok v obnovovaní vzťahov s Jerevanom však Ankara podmieňuje úsilím o dosiahnutie mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
Agentúra AFP uviedla, že Erdoganova návšteva sa koná v čase nezvyčajne otvoreného sporu medzi Tureckom a Azerbajdžanom. Spor vypukol v septembri, keď Baku upravilo pravidlá týkajúce sa školských uniforiem. Zakázalo ich dopĺňanie o prvky, ktoré považuje za nezlučiteľné so sekulárnym vzdelávaním. V praxi to znamená zákaz nosenia islamských šatiek v školských triedach.
Erdoganova vláda pritom v Turecku postupne zrušila obmedzenia týkajúce sa nosenia hidžábov.
Rozhodnutie vlády v Baku vyvolalo v Azerbajdžane protesty a malo za následok aj kritiku zo strany tureckej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá má islamistické korene. Poradca tureckého prezidenta Oktay Saral vyzval Baku, aby obmedzenia zrušilo. Erdogan ho následne odvolal z funkcie.
Vládna strana Nový Azerbajdžan na výhrady z Ankary reagovala vyhlásením, že ide o „zasahovanie do vnútorných záležitostí Azerbajdžanu“. Baku zároveň vyhlásilo 31 tureckých občanov vrátane opozičného poslanca a predstaviteľov politických strán za nežiaduce osoby. Dôvodom boli ich kritické príspevky na sociálnych sieťach.
V reakcii na napätie v bilaterálnych vzťahoch sa azerbajdžanský prezident Ilham Alijev nezúčastnil na summite turkických lídrov, ktorý sa 30. októbra konal v Ankare, hoci dostal od Erdogana osobného pozvanie. Alijev namiesto seba vyslal ministra zahraničných vecí Džejhuna Bajramova.
Podľa analytikov spor, ktorý sa začal moslimskými šatkami, odráža aj hlbšie nezhody týkajúce sa diplomatickej nezávislosti Baku a jeho úzkych vzťahov s Izraelom.
„Napätie medzi Azerbajdžanom a Tureckom vyplýva z toho, že Baku sa v tomto spojenectve nepovažuje za mladšieho brata a trvá na vzťahoch medzi rovnocennými partnermi,“ povedal agentúre AFP Elkhan Šahinoglu, ktorý vedie výskumné centrum Atlas so sídlom v Baku.
Spor o hidžáby je podľa analytičky Gönül Tolovej z washingtonského Inštitútu pre Blízky východ prejavom hlbších rozporov. „Napätie už dlho narastá v súvislosti s viacerými otázkami vrátane suverenity Azerbajdžanu, vplyvu Ankary v Baku, rozdielnych postojov k Izraelu a zbližovania Turecka s Arménskom,“ napísala na sociálnej sieti X.
Azerbajdžan si vybudoval s Izraelom tesné vojenské a ekonomické vzťahy a Izrael mu v roku 2020 - počas vojny s Arménskom o odštiepenecký región Náhorný Karabach - dodával zbrane.
Vzťahy Azerbajdžanu s Izraelom vyvolávajú nevôľu Ankary, ktorá v súvislosti s vojnou v palestínskom Pásme Gazy vystupuje proti Izraelu čoraz ostrejšie. Erdogan obvinil židovský štát z genocídy.
Turecko sa zároveň usiluje o normalizáciu vzťahov s Arménskom. Pokrok v obnovovaní vzťahov s Jerevanom však Ankara podmieňuje úsilím o dosiahnutie mieru medzi Arménskom a Azerbajdžanom.
