Addis Abeba 21. októbra (TASR) – Etiópska armáda podnikla ďalší letecký útok na hlavné mesto vojnou zmietaného federálneho štátu Tigraj. Ide už o štvrtý podobný útok tento týždeň v rámci ofenzívy, ktorá sa podľa vlády zameriava na infraštruktúru využívanú protivládnymi povstalcami.

Cieľom najnovšieho útoku bolo zariadenie, ktoré v súčasnosti slúži Tigrajskému ľudovému oslobodzovaciemu frontu (TPLF) na vojenský výcvik, uviedol pre agentúru AFP hovorca etiópskej vlády Legesse Tulu.

Podľa AFP nateraz nie je jasné, či bol útok úspešný. Hovorca TPLF Getachew Reda však pre AFP povedal, že jednotkám protivzdušnej obrany TPLF sa podarilo "zmariť misiu" vládnych síl.

Boje v severoetiópskom štáte Tigraj vypukli vlani v novembri po tom, čo tam premiér Abiy Ahmed vyslal vojenské jednotky, aby zvrhli tamojšiu vládu vedenú TPLF. Abiy, laureát Nobelovej ceny za mier za rok 2019, uviedol, že tento krok bol reakciou vedenia krajiny na útoky TPLF na vojenské tábory vládnych síl.

Jednotky etiópskej armády pomerne rýchlo vytlačili TPLF z miest a obcí v Tigraji, ale TPLF do konca júna tohto roku opäť obsadil väčšinu jeho územia vrátane regionálnej metropoly Mekele. Od konca júna tak Tigraj zažíval len sporadické boje, keďže federálna armáda sa z veľkej časti územia tohto štátu stiahla.

V pondelok však federálne vojenské letectvo podniklo dva útoky na tigrajské hlavné mesto Mekele. Podľa zdrojov OSN pri ňom prišli o život tri deti a niekoľko ďalších ľudí utrpelo zranenia.

Foto: TASR / AP

V stredu federálna armáda zbombardovala sklady zbraní TPLF v Mekele a v meste Agbe, ktoré leží asi 80 kilometrov západne od tigrajskej metropoly.

Predstaviteľ nemocnice agentúre AFP povedal, že pri stredajšom útoku na Mekele bolo zranených najmenej osem ľudí vrátane tehotnej ženy. O počte obetí či zranených štvrtkového útoku nie je zatiaľ nič známe.

Medzinárodné spoločenstvo medzičasom tlmočilo svoje znepokojenie z najnovších útokov v štáte Tigraj, ktoré podľa TPLF dokazujú neúctu vládnych síl k životom civilistov. Viacerí politickí pozorovatelia vyjadrili obavy, že Etiópia sa rúti do ďalšieho kola občianskej vojny.

Doterajší konflikt spôsobil, že vyše 400.000 civilistov je v stave "vážnej podvýživy", upozornila pred časom OSN, ktorá odhaduje, že šesť miliónov obyvateľov Tigraja je vystavených "de facto blokáde humanitárnej pomoci". V reakcii na tieto tvrdenia etiópska vláda vyhostila siedmich zamestnancov OSN za "zasahovanie" do vnútorných záležitostí krajiny.

Humanitárne organizácie odhadujú, že na dostatočné zásobovanie Tigraja by bolo treba denne vypraviť približne 100 kamiónov s potravinami a liekmi, ale cez federálne sily ich prejde sotva desatina. V auguste Addis Abeba zastavila činnosť humanitárnej organizácie Lekári bez hraníc a Nórskeho výboru pre utečencov.

Foto: TASR / AP

Podľa francúzskeho denníka Les Échos vojna narušila vzťahy medzi Etiópiou a jej západnými partnermi, najmä USA. V dôsledku výrazného obmedzenia pomoci západných krajín sa vláda v Addis Abebe obrátila na Medzinárodný menový fond (MMF) so žiadosťou o núdzovú pomoc a u svojich veriteľov si chce vymôcť reštrukturalizáciu dlhu vo výške 30 miliárd dolárov.

Etiópska vláda v tejto situácii pravidelne organizuje demonštrácie odsudzujúce údajné zasahovanie do diania v krajine zo strany Západu a štátne médiá prinášajú sprisahanecké teórie, že Washington dodáva TPLF zbrane a drogy. Addis Abeba, ktorá nemôže získavať zbrane z Nemecka, Francúzska alebo Izraela, požiadala o pomoc Turecko a Irán, dodali Les Échos.

Mediácia medzi bojujúcimi stranami vedená osobitným vyslancom Africkej únie, bývalým prezidentom Nigérie Olusegunom Obasanjom, nebola úspešná.

Bezpečnostná rada OSN rokovala 6. októbra o kríze v Tigraji už po stý raz. Peking a Moskva blokujú uvalenie akýchkoľvek sankcií, ale nezdá sa, že by sa ponáhľali finančne pomôcť etiópskemu režimu, napísal francúzsky denník Les Échos.