Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020.
Autor TASR
Addis Abeba 14. júna (TASR) - Etiópsky premiér Abiy Ahmed v utorok prvýkrát pripustil možnosť začatia mierových rokovaní s tigrajskými povstalcami, ktorí sú už 19 mesiacov vo vojne s jednotkami federálnej armády.
Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej Abiy súčasne vyvrátil špekulácie, že tajné rozhovory s Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF) už prebiehajú. Uviedol však, že etiópska federálna vláda vytvorila výbor, ktorý má preskúmať možnosť uskutočnenia mierových rokovaní. Na jeho čele bude podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Demeke Mekonnen, ktorý dostal za úlohu vypracovať správu vyhodnocujúcu predpoklady na rokovania.
Podľa AFP sa vo všeobecnosti očakáva, že pri rokovaniach sa bude riešiť aj chúlostivá otázka regiónu Západný Tigraj – spornej oblasti, na ktorú si robia nárok Amharci aj Tigrajci. TPLF opakovane vyhlásil, že Západný Tigraj, ktorý od vypuknutia vojny v novembri 2020 okupujú amharské sily, je územím nepodliehajúcim vyjednávaniu.
"Akékoľvek trvalé riešenie súčasnej krízy musí byť podmienené obnovením predvojnového stavu," vyhlásil TPLF minulý týždeň a vyzval na "úplné stiahnutie všetkých inváznych síl z každého štvorcového centimetra tigrajského územia". TPLF už požiadal Bezpečnostnú radu OSN, aby zabezpečila stiahnutie amharských síl a eritrejských jednotiek z oblasti.
Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020. Etiópsky premiér Abiy Ahmed vtedy poslal vojakov na sever krajiny tvrdiac, že ide o reakciu na ozbrojené útoky TPLF na vládne vojenské tábory.
Etiópska vláda vyhlásila minulý rok v júni "jednostranné prímerie". Došlo k tomu po tom, ako TPLF znovu prevzal kontrolu nad regiónom od federálnych síl. V druhej polovici roku 2021 sa však boje zintenzívnili a neskôr nastala patová situácia. Etiópska vláda následne v marci vyhlásila "časovo neobmedzené humanitárne prímerie", čím sa prvýkrát od polovice decembra otvorila cesta pre dodávky humanitárnej pomoci do Tigraja.
Podľa OSN konflikt v Tigraji spôsobil, že státisíce ľudí sa ocitli na pokraj hladomoru, viac ako dva milióny ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov a vyše deväť miliónov ľudí potrebuje potravinovú pomoc. Počas konfliktu sa objavili správy o hromadnom znásilňovaní a masakroch, pričom obe strany boli obvinené z porušovania ľudských práv.
Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej Abiy súčasne vyvrátil špekulácie, že tajné rozhovory s Tigrajským ľudovým oslobodzovacím frontom (TPLF) už prebiehajú. Uviedol však, že etiópska federálna vláda vytvorila výbor, ktorý má preskúmať možnosť uskutočnenia mierových rokovaní. Na jeho čele bude podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Demeke Mekonnen, ktorý dostal za úlohu vypracovať správu vyhodnocujúcu predpoklady na rokovania.
Podľa AFP sa vo všeobecnosti očakáva, že pri rokovaniach sa bude riešiť aj chúlostivá otázka regiónu Západný Tigraj – spornej oblasti, na ktorú si robia nárok Amharci aj Tigrajci. TPLF opakovane vyhlásil, že Západný Tigraj, ktorý od vypuknutia vojny v novembri 2020 okupujú amharské sily, je územím nepodliehajúcim vyjednávaniu.
"Akékoľvek trvalé riešenie súčasnej krízy musí byť podmienené obnovením predvojnového stavu," vyhlásil TPLF minulý týždeň a vyzval na "úplné stiahnutie všetkých inváznych síl z každého štvorcového centimetra tigrajského územia". TPLF už požiadal Bezpečnostnú radu OSN, aby zabezpečila stiahnutie amharských síl a eritrejských jednotiek z oblasti.
Konflikt na severe Etiópie vypukol v novembri roku 2020. Etiópsky premiér Abiy Ahmed vtedy poslal vojakov na sever krajiny tvrdiac, že ide o reakciu na ozbrojené útoky TPLF na vládne vojenské tábory.
Etiópska vláda vyhlásila minulý rok v júni "jednostranné prímerie". Došlo k tomu po tom, ako TPLF znovu prevzal kontrolu nad regiónom od federálnych síl. V druhej polovici roku 2021 sa však boje zintenzívnili a neskôr nastala patová situácia. Etiópska vláda následne v marci vyhlásila "časovo neobmedzené humanitárne prímerie", čím sa prvýkrát od polovice decembra otvorila cesta pre dodávky humanitárnej pomoci do Tigraja.
Podľa OSN konflikt v Tigraji spôsobil, že státisíce ľudí sa ocitli na pokraj hladomoru, viac ako dva milióny ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov a vyše deväť miliónov ľudí potrebuje potravinovú pomoc. Počas konfliktu sa objavili správy o hromadnom znásilňovaní a masakroch, pričom obe strany boli obvinené z porušovania ľudských práv.
