Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Agentúra AP pripomenula, že pondelkové rokovanie asociačnej rady bolo prvým od júla roku 2012.
Autor TASR
Brusel 3. októbra (TASR) - Európska únia a Izrael sa v pondelok prvý raz po desiatich rokoch stretli na rokovaniach na vysokej úrovni, informovala agentúra AP.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell na rokovaní v Bruseli, ktoré sa konalo v hybridnom režime, uvítal nedávne vyjadrenie izraelského premiéra Jaira Lapida týkajúce sa ukončenia konfliktu Izraela s Palestínčanmi.
"To je to, čo chceme presadzovať aj my: chceme obnovenie politického procesu, ktorý môže viesť k riešeniu (koexistencie) dvoch štátov (izraelského a palestínskeho) a k mieru v regióne," povedal Borrell. "Musíme preskúmať, ako to môžeme uviesť do praxe," apeloval a dodal, že "je lepšie si sadnúť a úprimne diskutovať, ako sa vyhýbať akýmkoľvek kontaktom".
Na úvod rokovania však Borrell zdôraznil znepokojenie EÚ z násilností, ktoré daná oblasť Blízkeho východu momentálne zažíva. Poukázal aj to, že Izrael pokračuje v jednostranných krokoch, ako je rozširovanie osád či rozhodnutia v bezpečnostných otázkach.
Agentúra AP pripomenula, že pondelkové rokovanie "asociačnej rady" bolo prvým od júla roku 2012.
Izrael a EÚ podpísali dohodu o pridružení upravujúcu ich vzťahy v roku 1995 a pakt nadobudol platnosť v roku 2000. Rozhovory sa mali konať každoročne, ale Izrael zrušil stretnutie plánované v roku 2013, a to pre politiku EÚ voči židovským osadám. Niektoré krajiny EÚ sa odvtedy tiež zdráhajú stretnúť s predstaviteľmi Izraela.
Samotný Lapid, ktorý schôdzku sledoval v režime videokonferencie, rokovanie s EÚ privítal a označil ho za dôležitý míľnik v zlepšujúcich sa vzťahoch medzi Izraelom a EÚ. Vyzdvihol pokrok, ktorý vo svojich vzťahoch obe strany dosiahli za uplynulý rok, a zdôraznil, že stále je možné urobiť "oveľa viac".
AP poznamenala, že Lapid vykonáva funkciu dočasného premiéra až do volieb, ktoré sa v Izraeli uskutočnia 1. novembra. Podľa AP Lapida v týchto voľbách čaká tvrdý súboj s bývalým predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že aj keď sa Lapidovi podarí zostaviť novú vládu, v budúcom parlamente - podobne ako v tom súčasnom - budú dominovať strany tvrdej línie, ktoré sú proti palestínskej štátnosti.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v septembri povedal, že "naša dôvera v dosiahnutie mieru založeného na spravodlivosti a medzinárodnom práve klesá v dôsledku izraelskej okupačnej politiky".
Posledné skutočné mierové rozhovory sa skončili v roku 2009 a kritici tvrdia, že rozrastajúce sa židovské osady na Západnom brehu a v iných lokalitách maria akékoľvek nádeje na tzv. dvojštátne riešenie. Abbásom vedená palestínska samospráva dlhodobo odmieta snahy o obnovenie rokovaní s Izraelom.
Palestínčania chcú, aby sa ich budúci štát rozprestieral na celom Západnom brehu a aby zahŕňal aj Izraelom anektovaný východný Jeruzalem a pásmo Gazy, ktoré ovláda palestínska militantná skupina Hamas.
Šéf európskej diplomacie Josep Borrell na rokovaní v Bruseli, ktoré sa konalo v hybridnom režime, uvítal nedávne vyjadrenie izraelského premiéra Jaira Lapida týkajúce sa ukončenia konfliktu Izraela s Palestínčanmi.
"To je to, čo chceme presadzovať aj my: chceme obnovenie politického procesu, ktorý môže viesť k riešeniu (koexistencie) dvoch štátov (izraelského a palestínskeho) a k mieru v regióne," povedal Borrell. "Musíme preskúmať, ako to môžeme uviesť do praxe," apeloval a dodal, že "je lepšie si sadnúť a úprimne diskutovať, ako sa vyhýbať akýmkoľvek kontaktom".
Na úvod rokovania však Borrell zdôraznil znepokojenie EÚ z násilností, ktoré daná oblasť Blízkeho východu momentálne zažíva. Poukázal aj to, že Izrael pokračuje v jednostranných krokoch, ako je rozširovanie osád či rozhodnutia v bezpečnostných otázkach.
Agentúra AP pripomenula, že pondelkové rokovanie "asociačnej rady" bolo prvým od júla roku 2012.
Izrael a EÚ podpísali dohodu o pridružení upravujúcu ich vzťahy v roku 1995 a pakt nadobudol platnosť v roku 2000. Rozhovory sa mali konať každoročne, ale Izrael zrušil stretnutie plánované v roku 2013, a to pre politiku EÚ voči židovským osadám. Niektoré krajiny EÚ sa odvtedy tiež zdráhajú stretnúť s predstaviteľmi Izraela.
Samotný Lapid, ktorý schôdzku sledoval v režime videokonferencie, rokovanie s EÚ privítal a označil ho za dôležitý míľnik v zlepšujúcich sa vzťahoch medzi Izraelom a EÚ. Vyzdvihol pokrok, ktorý vo svojich vzťahoch obe strany dosiahli za uplynulý rok, a zdôraznil, že stále je možné urobiť "oveľa viac".
AP poznamenala, že Lapid vykonáva funkciu dočasného premiéra až do volieb, ktoré sa v Izraeli uskutočnia 1. novembra. Podľa AP Lapida v týchto voľbách čaká tvrdý súboj s bývalým predsedom vlády Benjaminom Netanjahuom.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že aj keď sa Lapidovi podarí zostaviť novú vládu, v budúcom parlamente - podobne ako v tom súčasnom - budú dominovať strany tvrdej línie, ktoré sú proti palestínskej štátnosti.
Palestínsky prezident Mahmúd Abbás vo svojom prejave na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku v septembri povedal, že "naša dôvera v dosiahnutie mieru založeného na spravodlivosti a medzinárodnom práve klesá v dôsledku izraelskej okupačnej politiky".
Posledné skutočné mierové rozhovory sa skončili v roku 2009 a kritici tvrdia, že rozrastajúce sa židovské osady na Západnom brehu a v iných lokalitách maria akékoľvek nádeje na tzv. dvojštátne riešenie. Abbásom vedená palestínska samospráva dlhodobo odmieta snahy o obnovenie rokovaní s Izraelom.
Palestínčania chcú, aby sa ich budúci štát rozprestieral na celom Západnom brehu a aby zahŕňal aj Izraelom anektovaný východný Jeruzalem a pásmo Gazy, ktoré ovláda palestínska militantná skupina Hamas.
