MS v hokeji 2026
Všetky správy
Africkí partneri podľa ministra zahraničných vecí SR očakávajú pokračovanie aktívnej angažovanosti EÚ na kontinente za súčasného rešpektovania špecifík tamojších krajín.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 3. apríla (TASR) - Partnerstvo medzi EÚ a Afrikou má veľký potenciál pre budúcnosť. Po dvojdňovom summite EÚ-Afrika v Bruseli to uviedol minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák.
Na 4. euro-africkom summite sa zúčastnilo 59 hláv štátov, predsedov vlád a šéfov diplomacií z Afriky a EÚ. Podujatie sa skončilo prijatím všeobecnej politickej deklarácie a Akčného plánu pre migráciu.
Podarilo sa tiež vypracovať "cestovnú mapu" rozvoja spolupráce medzi EÚ a Afrikou na obdobie 2014-17, nakoľko ďalší summit podobného významu sa bude konať až o tri roky.
"Hlavné identifikované problémy sú boj proti nelegálnej migrácii, vyriešenie základných existenčných podmienok a spravodlivé vládnutie, čiže právny štát a dobré podmienky pre ľudské práva," povedal Lajčák v rozhovore pre TASR.
Šéf slovenskej diplomacie na summite predstavil aktivity SR v oblasti reformy bezpečnostného sektora, ktoré sú podľa neho hlavným predpokladom pre fungovanie demokratického štátu a transparentného pôsobenia bezpečnostných zložiek.
Lajčák využil bruselský summit aj na viacero bilaterálnych stretnutí s africkými lídrami. Za dôležité považuje najmä stretnutie s ministrami zahraničných vecí Egyptu a Etiópie, či s predsedníčkou Komisie AÚ Nkosazanou Dlamini Zumovou.
S egyptským rezortným kolegom Lajčák rokoval aj o doriešení známych konzulárnych prípadov detí, ktoré sa nemôžu vrátiť na Slovensko.
Africkí partneri podľa Lajčákových slov očakávajú pokračovanie aktívnej angažovanosti EÚ na kontinente za súčasného rešpektovania špecifík tamojších krajín.
"To znamená, aby sme pri presadzovaní našich priorít a hodnôt brali do úvahy východiskovú pozíciu afrických krajín," uviedol pre TASR Lajčák.
Európska komisia (EK) víta, že Európsky parlament (EP) dnes odhlasoval zrušenie poplatkov za roaming do Vianoc 2015. Informovala o tom Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK v SR.
Koniec roamingu je súčasťou komplexného legislatívneho balíčka, ktorým sa má vytvoriť jednotný trh v oblasti telekomunikácií známy aj ako "prepojený kontinent".
"Toto hlasovanie je prínosom pre občanov Európskej únie (EÚ). Práve toto je podstata EÚ – rušenie prekážok s cieľom uľahčiť život a znížiť ceny," zhodnotila podpredsedníčka EK Neelie Kroesová. "Takmer všetci dennodenne využívame mobilné a internetové pripojenia. Mali by sme vedieť, čo kupujeme, nemali by sme byť okrádaní a mali by sme mať príležitosť zmeniť názor. Spoločnosti by mali mať možnosť poskytovať služby všetkým ľuďom a toto nariadenie im to umožní. Je to výhodné pre všetky zúčastnené strany," dodala.
Návrh nariadenia o telekomunikačných službách predložila EK v septembri 2013. Okrem zrušenia roamingu je súčasťou balíčka aj zaručenie otvoreného internetu prostredníctvom zákazu blokovania obsahu, koordinácia pri udeľovaní práv na využívanie frekvenčného spektra pre bezdrôtové pripojenie, zvýšenie transparentnosti zmlúv o poskytovaní internetu a širokopásmového pripojenia a uľahčenie zmeny poskytovateľa služieb.
Poslanci EP presadzujú jasné pravidlá, ktoré by zabránili poskytovateľom internetového pripojenia uprednostňovať niektoré služby na úkor iných. Poskytovatelia prístupu na internet by podľa návrhu mohli naďalej ponúkať špecializované služby vyššej kvality ako napríklad video na požiadanie či aplikácie typu cloud určené na ukladanie dát. Tieto služby by však mali byť ponúkané iba vtedy, ak ich poskytovanie nenarúša dostupnosť alebo kvalitu služieb poskytovaných konkurenčnými spoločnosťami.
Parlament skrátil Európskou komisiou navrhovaný zoznam mimoriadnych prípadov, kedy budú môcť poskytovatelia pripojenia blokovať alebo spomaľovať internet. Tieto opatrenia by podľa poslancov mali byť povolené iba za účelom vykonania súdneho príkazu, zachovania integrity a bezpečnosti siete či zabránenia jej dočasnému preťaženiu.
Členské štáty EÚ budú teraz pokračovať v preskúmavaní nariadenia. Komisia očakáva definitívnu dohodu do konca tohto roka.
Na 4. euro-africkom summite sa zúčastnilo 59 hláv štátov, predsedov vlád a šéfov diplomacií z Afriky a EÚ. Podujatie sa skončilo prijatím všeobecnej politickej deklarácie a Akčného plánu pre migráciu.
Podarilo sa tiež vypracovať "cestovnú mapu" rozvoja spolupráce medzi EÚ a Afrikou na obdobie 2014-17, nakoľko ďalší summit podobného významu sa bude konať až o tri roky.
"Hlavné identifikované problémy sú boj proti nelegálnej migrácii, vyriešenie základných existenčných podmienok a spravodlivé vládnutie, čiže právny štát a dobré podmienky pre ľudské práva," povedal Lajčák v rozhovore pre TASR.
Šéf slovenskej diplomacie na summite predstavil aktivity SR v oblasti reformy bezpečnostného sektora, ktoré sú podľa neho hlavným predpokladom pre fungovanie demokratického štátu a transparentného pôsobenia bezpečnostných zložiek.
Lajčák využil bruselský summit aj na viacero bilaterálnych stretnutí s africkými lídrami. Za dôležité považuje najmä stretnutie s ministrami zahraničných vecí Egyptu a Etiópie, či s predsedníčkou Komisie AÚ Nkosazanou Dlamini Zumovou.
S egyptským rezortným kolegom Lajčák rokoval aj o doriešení známych konzulárnych prípadov detí, ktoré sa nemôžu vrátiť na Slovensko.
Africkí partneri podľa Lajčákových slov očakávajú pokračovanie aktívnej angažovanosti EÚ na kontinente za súčasného rešpektovania špecifík tamojších krajín.
"To znamená, aby sme pri presadzovaní našich priorít a hodnôt brali do úvahy východiskovú pozíciu afrických krajín," uviedol pre TASR Lajčák.
Európska komisia (EK) víta, že Európsky parlament (EP) dnes odhlasoval zrušenie poplatkov za roaming do Vianoc 2015. Informovala o tom Ingrid Ludviková zo Zastúpenia EK v SR.
Koniec roamingu je súčasťou komplexného legislatívneho balíčka, ktorým sa má vytvoriť jednotný trh v oblasti telekomunikácií známy aj ako "prepojený kontinent".
"Toto hlasovanie je prínosom pre občanov Európskej únie (EÚ). Práve toto je podstata EÚ – rušenie prekážok s cieľom uľahčiť život a znížiť ceny," zhodnotila podpredsedníčka EK Neelie Kroesová. "Takmer všetci dennodenne využívame mobilné a internetové pripojenia. Mali by sme vedieť, čo kupujeme, nemali by sme byť okrádaní a mali by sme mať príležitosť zmeniť názor. Spoločnosti by mali mať možnosť poskytovať služby všetkým ľuďom a toto nariadenie im to umožní. Je to výhodné pre všetky zúčastnené strany," dodala.
Návrh nariadenia o telekomunikačných službách predložila EK v septembri 2013. Okrem zrušenia roamingu je súčasťou balíčka aj zaručenie otvoreného internetu prostredníctvom zákazu blokovania obsahu, koordinácia pri udeľovaní práv na využívanie frekvenčného spektra pre bezdrôtové pripojenie, zvýšenie transparentnosti zmlúv o poskytovaní internetu a širokopásmového pripojenia a uľahčenie zmeny poskytovateľa služieb.
Poslanci EP presadzujú jasné pravidlá, ktoré by zabránili poskytovateľom internetového pripojenia uprednostňovať niektoré služby na úkor iných. Poskytovatelia prístupu na internet by podľa návrhu mohli naďalej ponúkať špecializované služby vyššej kvality ako napríklad video na požiadanie či aplikácie typu cloud určené na ukladanie dát. Tieto služby by však mali byť ponúkané iba vtedy, ak ich poskytovanie nenarúša dostupnosť alebo kvalitu služieb poskytovaných konkurenčnými spoločnosťami.
Parlament skrátil Európskou komisiou navrhovaný zoznam mimoriadnych prípadov, kedy budú môcť poskytovatelia pripojenia blokovať alebo spomaľovať internet. Tieto opatrenia by podľa poslancov mali byť povolené iba za účelom vykonania súdneho príkazu, zachovania integrity a bezpečnosti siete či zabránenia jej dočasnému preťaženiu.
Členské štáty EÚ budú teraz pokračovať v preskúmavaní nariadenia. Komisia očakáva definitívnu dohodu do konca tohto roka.
Lajčák: EÚ na rozdiel od Číny chce pomáhať Afrike, aby sa sama rozvíjala
Slovensko sa na africkej pôde angažuje predovšetkým v Keni, o zapojení sa do misií v Stredoafrickej republike momentálne neuvažuje. Uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák na summite EÚ-Afrika v Bruseli.
Krízové udalosti v Stredoafrickej republike boli významnou súčasťou debát afrických a európskych lídrov počas dvojdňového summitu v Bruseli. K väčšej angažovanosti sa pre stabilitu v tejto krajine vyzvali nielen najvyšší predstavitelia EÚ, ale aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý bol hosťom summitu.
Slovensko si podľa Lajčáka uvedomuje, že dianie v tejto krajine predstavuje jednu z najväčších bezpečnostných výziev súčasnosti. "Naše kapacity pokiaľ ide o Afriku sú sústredené predovšetkým na Keňu, ale máme aktivity aj v Južnom Sudáne a Etiópii. Pokiaľ ide o Stredoafrickú republiku, v tejto chvíli sa zapájame do stabilizačných síl ako členovia EÚ," zhodnotil situáciu Lajčák.
Minister dodal, že slovenská strana posudzuje možnosť aktívneho zapojenia sa aj vo vojenskej oblasti, ale nie je to vo fáze, že by sa o tejto skutočnosti dalo otvorene hovoriť. Je tu najmä otázka finančných zdrojov a tiež operatívnych zdrojov vojenských kapacít.
Na otázku TASR, nakoľko sa EÚ snaží opätovne získavať pozície v Afrike, o ktoré prišla najmä zásluhou Číny, Lajčák odpovedal, že EÚ bola a je prítomná v Afrike, na rozdiel od Číny je však európska pomoc založená na tých istých princípoch na akých funguje aj samotná únia.
"Záleží nám na tom, aby tie prostriedky, ktoré EÚ vynakladá išli na ciele, ktoré sú pre nás dôležité - demokracia, právny štát, rešpektovanie ľudských práv či spravodlivé vládnutie," upozornil Lajčák. Pripomenul, že EÚ je stále najväčším svetovým donorom pre Afriku a tiež najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci.
Pre EÚ je podľa neho dôležité, aby nebola iba obyčajným poskytovateľom financií, ale aj partnerom, ktorý vedie politický dialóg. A v rámci ktorého obe strany rokujú o dôležitých veciach, ako napríklad spolupráca afrických krajín s Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu.
"Počúvame, že Čína poskytuje pôžičky bez akýchkoľvek podmienok a EÚ hovorí o ľudských právach a podobne. Odpoveď je jednoduchá. Zmyslom finančných prostriedkov, ktoré poskytujeme, je vytvoriť systém, ktorý bude spravodlivý a umožní týmto krajinám aby sa samé rozvíjali," uviedol Lajčák.
Slovensko sa na africkej pôde angažuje predovšetkým v Keni, o zapojení sa do misií v Stredoafrickej republike momentálne neuvažuje. Uviedol šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák na summite EÚ-Afrika v Bruseli.
Krízové udalosti v Stredoafrickej republike boli významnou súčasťou debát afrických a európskych lídrov počas dvojdňového summitu v Bruseli. K väčšej angažovanosti sa pre stabilitu v tejto krajine vyzvali nielen najvyšší predstavitelia EÚ, ale aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý bol hosťom summitu.
Slovensko si podľa Lajčáka uvedomuje, že dianie v tejto krajine predstavuje jednu z najväčších bezpečnostných výziev súčasnosti. "Naše kapacity pokiaľ ide o Afriku sú sústredené predovšetkým na Keňu, ale máme aktivity aj v Južnom Sudáne a Etiópii. Pokiaľ ide o Stredoafrickú republiku, v tejto chvíli sa zapájame do stabilizačných síl ako členovia EÚ," zhodnotil situáciu Lajčák.
Minister dodal, že slovenská strana posudzuje možnosť aktívneho zapojenia sa aj vo vojenskej oblasti, ale nie je to vo fáze, že by sa o tejto skutočnosti dalo otvorene hovoriť. Je tu najmä otázka finančných zdrojov a tiež operatívnych zdrojov vojenských kapacít.
Na otázku TASR, nakoľko sa EÚ snaží opätovne získavať pozície v Afrike, o ktoré prišla najmä zásluhou Číny, Lajčák odpovedal, že EÚ bola a je prítomná v Afrike, na rozdiel od Číny je však európska pomoc založená na tých istých princípoch na akých funguje aj samotná únia.
"Záleží nám na tom, aby tie prostriedky, ktoré EÚ vynakladá išli na ciele, ktoré sú pre nás dôležité - demokracia, právny štát, rešpektovanie ľudských práv či spravodlivé vládnutie," upozornil Lajčák. Pripomenul, že EÚ je stále najväčším svetovým donorom pre Afriku a tiež najväčším poskytovateľom humanitárnej pomoci.
Pre EÚ je podľa neho dôležité, aby nebola iba obyčajným poskytovateľom financií, ale aj partnerom, ktorý vedie politický dialóg. A v rámci ktorého obe strany rokujú o dôležitých veciach, ako napríklad spolupráca afrických krajín s Medzinárodným trestným tribunálom v Haagu.
"Počúvame, že Čína poskytuje pôžičky bez akýchkoľvek podmienok a EÚ hovorí o ľudských právach a podobne. Odpoveď je jednoduchá. Zmyslom finančných prostriedkov, ktoré poskytujeme, je vytvoriť systém, ktorý bude spravodlivý a umožní týmto krajinám aby sa samé rozvíjali," uviedol Lajčák.
