Brusel 19. januára (TASR) - Najvyššia predstaviteľka EÚ pre otázky migrácie kritizovala v utorok Bosnu a Hercegovinu za to, že sa nedostatočne stará o stovky migrantov, ktorí žijú aktuálne na jej území v mínusových teplotách. Balkánsku krajinu eurokomisárka pre vnútorné veci Ylva Johanssonová zároveň upozornila, že ak chce vstúpiť do EÚ, musí si plniť svoje povinnosti, informuje agentúra AP.

"Bosna a Hercegovina musí ukázať, že je schopná zvládať migráciu... Očakávame, že Bosna a Hercegovina bude ako krajina s perspektívou pristúpenia k EÚ pracovať na udržateľných a dlhodobých riešeniach, aby vytvorila (pre migrantov) zariadenia na celom území krajiny," uviedla Johanssonová.

Po požiari, ktorý pred Vianocami zachvátil provizórny utečenecký tábor Lipa neďaleko hraníc s Chorvátskom, sa bez prístrešku ocitlo z približne 1000 utečencov. Bosnianske úrady sa v dôsledku toho dostali pod paľbu ostrej kritiky. Najskôr sľubovali, že migrantov presunú na iné miesto, po proteste obyvateľov však pre nich armáda napokon na mieste spustošeného tábora postavila len stanové prístrešky.

Johanssonová v utorok povedala, že februári navštívi oblasť, kde sa tábor Lipa nachádza. Dodala, že vďaka pomoci zo strany EÚ v ňom približne 900 ľudí aktuálne býva v stanoch odolných voči vplyvom počasia a má prístup k vykurovaniu i potravinám. Situácia tamojších migrantov sa však podľa jej slov s pomocou EÚ zlepšila len "z veľmi vážnej na vážnu".

Tábor Lipa zriadili bosnianske úrady v lete vo forme provizórnych prístreškov. Migrantov plánovali neskôr presunúť do prijímacieho centra Bira v 25 kilometrov vzdialenom meste Bihač. Proti presunu však protestovali miestni obyvatelia, a tak ho úrady nepovolili. Johanssonová v tejto súvislosti uviedla, že zima bude ešte dlhá a je frustrujúce "stavať stany a dočasné prístrešky", ak existuje len 30 kilometrov od tohto miesta už "plne vybavené a na zimu prispôsobené" zariadenie pre migrantov.

Bosna je od skončenia občianskej vojny z rokov 1992-95 rozdelená na dve poloautonómne časti - Republiku srbskú a moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosny a Hercegoviny. Obom chýba v otázke migrácie jednotná politika. Republika srbská odmieta prijať akýchkoľvek migrantov, zatiaľ čo severozápad Bosny je preťažený a napriek pomoci zo strany medzinárodných organizácií sa sťažuje, že je migrantom vydaný napospas.

Migranti do tejto balkánskej krajiny prichádzajú s cieľom dostať sa odtiaľ do Chorvátska, členskej krajiny EÚ, a odtiaľ ďalej do západnej Európy.