Brusel 15. februára (TASR) - Európska únia nepredĺži existujúce ekonomické sankcie voči približne 170 občanom Bieloruska, medzi ktorými je aj tamojší prezident Alexander Lukašenko; voči Minsku však aj naďalej zachová zbrojné embargo. Dohodli sa na tom dnes ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ, informovala agentúra Reuters.

Platnosť ekonomických sankcií pozastavila EÚ na štyri mesiace ešte koncom októbra. Týmto ústretovým gestom sa snažila o zlepšenie vzťahov s Lukašenkom, o ktorom sa donedávna hovorilo ako o poslednom európskom diktátorovi.

Nemenovaní diplomati však dnes zároveň uviedli, že EÚ sa rozhodla na ďalší rok ponechať v platnosti sankcie uvalené na štyroch Bielorusov podozrivých zo zmiznutia Lukašenkových politických oponentov.

Autoritatívny Alexander Lukašenko je prezidentom Bieloruska už vyše 21 rokov a v posledných voľbách opäť zvíťazil so ziskom 83,5 percenta hlasov.

EÚ priaznivo posudzuje vývoj v Bielorusku

Európska únia na rozdiel od predošlých rokov priaznivo posudzuje vývoj situácie v Bielorusku, ale veľmi kriticky vníma politické dianie v Moldavsku. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák po skončení dnešného zasadnutia Rady EÚ pre zahraničné záležitosti v Bruseli.

Dianie v Moldavsku vníma kriticky

Lajčák priznal, že správa Rady ministrov k Moldavsku bola pomerne kritická. EÚ je rozčarovaná vývojom v tejto postsovietskej krajine, lebo od volieb v októbri 2014 je pri moci už šiesta vláda.

"Okolnosti jej vzniku a formovania vyvolávajú tiež veľa otázok. Je to prvá zo šiestich vlád, o ktorej hovoríme, že nie je proeurópska," zhodnotil situáciu minister. Podľa jeho slov sa diplomati EÚ zhodli na tom, že nový vládny kabinet v Kišiňove budú hodnotiť podľa vykonanej práce a nie podľa deklarácií. Únia podľa Lajčáka od moldavskej strany očakáva konkrétne výsledky v boji proti korupcii, ozdravenie bankového sektora a posilnenie nezávislosti súdnictva.

Minister zahraničných vecí SR poukázal na skutočnosť, že v prípade Bieloruska boli v predošlých rokoch prevažne kritické debaty, dnes však Rada ministrov zaujala priaznivejší postoj voči tejto krajine a dohodla sa na zrušení sankcií voči 170 jednotlivcom a trom spoločnostiam.

"Našim sankciám podliehajú už iba štyri osoby, ktoré sú spájané so zmiznutím opozičných aktivistov koncom 90. rokov. Zostáva v platnosti aj embargo na vývoz zbraní", opísal Lajčák zmeny EÚ vo vzťahu k Minsku.

EÚ takýmto spôsobom ocenila kroky, ktoré Bielorusko podniklo v posledných mesiacoch. Podľa Lajčáka Slovensko vníma tento vývoj ako správne rozhodnutie. Už aj preto, že únia ukázala, že "sankcie sú politický nástroj a nie politika" a že vie svoje sankcie aj odvolať.

"Vnímame to aj tak, že je to dobrý signál pre proeurópske sily v Bielorusku," skonštatoval Lajčák.

Na otázku TASR, či zmena optiky Bruselu naznačuje, že vládny režim prezidenta Aleksandra Lukašenka je už menej autoritatívny, Lajčák pripomenul, že za "oteplením" vzťahov s Bieloruskom je celá séria pozitívnych krokov. Najviditeľnejším z nich je prepustenie všetkých politických väzňov, skutočnosť, že krajina zapojila do pravidelného hodnotenia ľudských práv, ktoré robí a ďalšie opatrenia.

"Bieloruskí predstavitelia nám predložili dokument, v ktorom sa zaväzujú pokračovať v týchto pozitívnych krokoch a riešiť otázky, ktoré sú dôležité pre EÚ," uviedol Lajčák. Zároveň pripomenul slová ministra zahraničných vecí Bieloruska Uladzimira Makeja, ktorý na jednej z predchádzajúcich Rád ministrov spresnil, že jeho krajina sa chce meniť "evolučným a nie revolučným spôsobom".