Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 18. apríl 2024Meniny má Valér
< sekcia Zahraničie

EÚ odsúdila popravu iránskeho novinára kritického k režimu v Teheráne

Na archívnej snímke šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell. Foto: TASR/AP

EÚ vo svojom vyhlásení uviedla, že trest smrti je krutým a nehumánnym trestom, ktorý nikoho neodradí od zločinu.

Brusel 12. decembra (TASR) - Európska únia v sobotu rozhodne odsúdila vykonanie trestu smrti nad iránskym novinárom Rúholláhom Zamom. Vo svojom vyhlásení EÚ znovu pripomenula "svoj neodvolateľný nesúhlas" s trestom smrti "bez ohľadu na okolnosti".

EÚ považuje tiež za "nevyhnutné, aby iránske orgány rešpektovali práva obvinených" a prestali v televízii vysielať ich "priznania", píše sa vo vyhlásení hovorcu šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella.

EÚ vo svojom vyhlásení uviedla, že trest smrti je "krutým a nehumánnym trestom", ktorý nikoho neodradí od zločinu.

"Európska únia vyzýva Irán, aby sa zdržal akýchkoľvek budúcich popráv a pokračoval v dôslednej politike smerujúcej k zrušeniu trestu smrti," uvádza sa vo vyhlásení Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (EEAS).
Na archívnej snímke z 2. júna 2020 novinár a predstaviteľ exilovej opozície Rúholláh Zam.
Foto: TASR/AP

Novinár Rúholláh Zam (42), predstaviteľ iránskej exilovej opozície a dôležitá postava tamojších protivládnych protestov z roku 2017, žil pod prísnou ochranou vo Francúzsku. Vlani v októbri iránske revolučné gardy oznámili, že ho údajne vylákali do Iraku a tam zatkli.

Iránsky súd ho v júni 2020 usvedčil z trestných činov súvisiacich so špionážou a snahou o zvrhnutie vlády a odsúdil na smrť. Podľa Teheránu bol Zam riadený francúzskymi tajnými službami.

Rúholláh Zam počas protestov pred tromi rokmi vytvoril komunikačný kanál na sieti Telegram a ešte jeden webový portál. Tieto dve internetové stránky demonštrujúci používali na organizovanie zhromaždení a šírenie kompromitujúcich informácií o predstaviteľoch iránskeho islamského režimu.

Protesty z konca roku 2017, ktorých prvotným spúšťačom boli rastúce ceny potravín, získali postupne politický rozmer a stali sa najväčšími v Iráne od povolebných nepokojov v roku 2009. Podobné masové protestné hnutie zasiahlo Irán aj vlani v novembri.