Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 27. marec 2023Meniny má Alena
< sekcia Zahraničie

EÚ predstavila prvú správu o vplyve demografických zmien na spoločnosť

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Miera pôrodnosti slovenských žien bola pred dvoma rokmi na úrovni 1,25 dieťaťa na jednu ženu (stred a západ krajiny) až 1,75 dieťaťa (Bratislava a východ a sever SR).

Brusel 17. júna (TASR) - Európska komisia (EK) prijala v stredu svoju vôbec prvú správu o vplyve demografických zmien na spoločnosť. Správa zdôrazňuje aj prepojenie medzi demografickými štruktúrami a vplyvom súčasnej zdravotnej krízy, ako aj potenciálom jej prekonania.

Podpredsedníčka EK pre demokraciu a demografiu Dubravka Šuicová v správe pre médiá uviedla, že koronakríza odhalila mnohé zraniteľné miesta Európskej únie, pričom niektoré z nich sú spojené s hlbokými demografickými zmenami, ktoré už ovplyvňujú spoločnosť v celej Európe.

Podľa jej slov ide o výzvy, ktoré treba zohľadniť pri zmene spôsobu myslenia o zdravotnej starostlivosti, životných podmienkach, verejných rozpočtoch či verejnom živote v nasledujúcich desaťročiach.

"Riešenie demografickej zmeny je kľúčom k vybudovaniu spravodlivejšej a odolnejšej spoločnosti," odkázala Šuicová.

Správa Európskej komisie vykresľuje dlhodobé demografické trendy v európskych regiónoch – od dlhšej očakávanej dĺžky života cez nižšiu mieru pôrodnosti, starnúce spoločnosti a menšie domácnosti až po rastúcu urbanizáciu. Vlani 40 percent občanov EÚ žilo v mestách, 21 percent na vidieku a 39 percent v zmiešanom mestsko-vidieckom prostredí.

Zmeny bude EÚ musieť prijať v sociálnej oblasti a na trhu práce, lebo uvedená správa načrtla, že ak v roku 2019 bolo v pracovnom veku 265 miliónov Európanov, v roku 2050 to bude len 230 miliónov a v roku 2070 ešte menej - 220 miliónov.

Dokument načrtol aj pokles podielu Európy na svetovej populácii – do roku 2070 budú Európania predstavovať menej než štyri percentá z celkového počtu obyvateľov Zeme. Populačne dominovať budú Ázia a Afrika.

Okrem toho správa poukázala na značné rozdiely v demografických zmenách v jednotlivých regiónoch EÚ, ako aj na potrebu riešiť vplyv týchto zmien na rast a udržateľnosť, zamestnanosť, zdravie a dlhodobú starostlivosť.

Komisia zdôraznila, že uvedená správa je prvým krokom jej činnosti v tejto oblasti a pomôže posúdiť, ako čo najlepšie podporiť ľudí, regióny a komunity, ktorých sa demografické zmeny dotýkajú najviac. Poskytne tiež základ pre nadchádzajúcu "zelenú knihu" o starnutí a dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti.

Podľa uvedenej správy - údaje z roku 2018 - sa regióny Slovenska zaradili do strednej kategórie s očakávanou dĺžkou života 77-78 rokov, pričom rozdiel medzi očakávanou dĺžkou života medzi ženami a mužmi je vyše sedem rokov.

Miera pôrodnosti slovenských žien bola pred dvoma rokmi na úrovni 1,25 dieťaťa na jednu ženu (stred a západ krajiny) až 1,75 dieťaťa (Bratislava a východ a sever SR).

V období rokov 2011-19 k poklesu populácie (do mínus päť percent) došlo v Nitrianskom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji; rast populácie stagnoval alebo sa mierne zvýšil (do päť percent) v Košickom, Prešovskom, Žilinskom a Trnavskom kraji, a väčší rast obyvateľstva (od piatich do desiatich percent) zaznamenal iba Bratislavský kraj.

Spravodajca TASR Jaromír Novak