Brusel/Minsk 18. novembra (TASR) – Európska únia v súčasnosti dokončuje piaty balík sankcií voči režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorého víťazstvo vo vlaňajších prezidentských voľbách Západ neuznal. Vyplýva to z vyjadrenia hovorcu Európskej komisie (EK) pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Petra Stana pre TASR.
Sankcie majú byť odpoveďou na transport migrantov na hranice EÚ, ktorý údajne organizuje Lukašenkov režim. Ministri zahraničných vecí krajín EÚ sa na rozšírení kritérií na uvalenie sankcií zhodli na pondelkovom zasadnutí.
"Reštriktívne opatrenia zahŕňajú zákaz vstupu na územie EÚ, zmrazenie účtov a zákaz poskytovania finančných prostriedkov sankcionovaným osobám a subjektom," uviedol pre TASR Stano.
Analytik Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické štúdie Vasily Astrov si myslí, že doterajšie sektorové sankcie EÚ sú pre Bielorusko veľmi bolestivé, avšak zatiaľ sa úplne neprejavili, keďže opatrenia nemajú spätnú účinnosť. Okrem toho ešte nevypršala platnosť niektorých zmlúv. Ide hlavne o exportné sankcie na ropné produkty a potaš – hnojivo, ktorého je Bielorusko celosvetovo druhým najväčším producentom. Do Bieloruska je tiež zakázaný dovoz tabaku a zbraní.
"Finančné sankcie, ktoré robia pre Bielorusko prakticky nemožné refinancovať svoje dlhy na Západe, by mohli byť rovnako bolestivé, ak by mu nepomohlo Rusko," povedal pre TASR Astrov.
EÚ sa podľa Stana nechystá žiadať Rusko o spoluprácu. Od Putina však očakáva, že využije svoj vplyv na Lukašenka a prinúti ho zastaviť jeho "nehumánne a nelegálne" aktivity.
Na archívnej snímke ruský prezident Vladimir Putin a bieloruský prezident Alexandr Lukašenko.Foto: TASR/AP
Sankcie voči bieloruskému režimu sa očakávajú už čoskoro. "Presné načasovanie závisí od toho, kedy sa členské štáty EÚ dohodnú na konečnej podobe zoznamu sankcionovaných," upresnil pre TASR Stano.
Analytik Astrov však varuje, že sankcie nemusia mať zásadný politický účinok. "Prezidentovi Lukašenkovi kryje chrbát Rusko. Rusi z Lukašenka nie sú nadšení, no v súčasnosti nevidia alternatívu," povedal.
Astrov predpokladá, že Lukašenko bude vo svojom konaní pokračovať. "Rád by použil migračnú krízu ako kartu v rokovaniach s EÚ – podobne ako pred piatimi rokmi turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Lukašenkova vyjednávacia pozícia je však oveľa slabšia, keďže počet migrantov na poľských hraniciach nie je porovnateľný s tými, čo sa nachádzali v Turecku," opísal analytik. Poukázal i na to, že dohoda s Bieloruskom by nebola možná i preto, že bilaterálne vzťahy medzi EÚ a Bieloruskom sú "veľmi toxické".
Európska únia dosiaľ zaviedla sankcie voči 166 osobám a 15 ekonomickým subjektom v Bielorusku. "V prípade Bieloruska už boli využité všetky politické a diplomatické prostriedky," odôvodnil Stano ekonomické sankcie voči Minsku.
