FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Zo sumy, určenej nielen pre Sýriu, ale aj pre krajiny, ktoré sú hlavnými hostiteľmi sýrskych utečencov, sa Európska únia zaviazala poskytnúť 4,9 miliardy eur, čiže 71 percent zo všetkých záväzkov.
Autor TASR
Brusel 1. júla (TASR) – Na štvrtej bruselskej konferencii s názvom Podpora budúcnosti Sýrie a okolitému regiónu, ktorá prebiehala od 22. do 30. júna, sa podarilo vyzbierať 6,9 miliardy eur. Uviedla to Európska komisia s upozornením, že konferencii popri Európskej únii spolupredsedala Organizácia Spojených národov.
Z uvedenej sumy, určenej nielen pre Sýriu, ale aj pre krajiny, ktoré sú hlavnými hostiteľmi sýrskych utečencov, sa Európska únia zaviazala poskytnúť 4,9 miliardy eur, čiže 71 percent zo všetkých záväzkov. Z toho sumu 2,3 miliardy eur vyčlení Európska komisia a zvyšných 2,6 miliardy eur poskytnú členské štáty EÚ zo svojich rozpočtov.
Komisia pripomenula, že EÚ a jej členské štáty sú najväčším darcom, ktorý pomáha pri riešení dôsledkov sýrskej krízy. Od roku 2011, keď vypukla v tejto krajine občianska vojna, Únia zmobilizovala viac ako 20 miliárd eur vo forme humanitárnej, stabilizačnej, rozvojovej a hospodárskej pomoci.
Táto suma priamo ovplyvnila životy siedmich miliónov sýrskych utečencov a zraniteľných ľudí v hostiteľských komunitách. V Sýrii a susedných štátoch Európska únia pomáhala pri budovaní škôl, poskytovaní vzdelávania deťom, vytváraní sietí sociálnej bezpečnosti, vytváraní pracovných miest i pri zabezpečovaní makroekonomickej stability na podporu utečencov a hostiteľských spoločenstiev.
Na konferencii v Bruseli sa zúčastnili aktéri z viac ako 80 krajín a medzinárodných organizácií. Všetci účastníci vyjadrili podporu úsiliu OSN o komplexné politické riešenie sýrskeho konfliktu.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v správe pre médiá pripomenul, že takmer desať rokov bojov v Sýrii viedlo k tomu, že polovica sýrskeho obyvateľstva musela utiecť zo svojich domovov a viac ako pol milióna ľudí prišlo o život. Spresnil, že EÚ sa nechce obracať chrbtom k dianiu v tejto krajine, lebo „všetci Sýrčania si zaslúžia lepšiu a pokojnú budúcnosť".
Podľa eurokomisára pre krízové riadenie Janeza Lenarčiča okrem toho, že Sýrčania aj naďalej žijú v tieni vojny a humanitárna situácia v Sýrii je stále zlá, celkovú situáciu ešte zhoršila aj pandémia nového druhu koronavírusu, ktorá ohrozuje tých najzraniteľnejších ľudí.
Z uvedenej sumy, určenej nielen pre Sýriu, ale aj pre krajiny, ktoré sú hlavnými hostiteľmi sýrskych utečencov, sa Európska únia zaviazala poskytnúť 4,9 miliardy eur, čiže 71 percent zo všetkých záväzkov. Z toho sumu 2,3 miliardy eur vyčlení Európska komisia a zvyšných 2,6 miliardy eur poskytnú členské štáty EÚ zo svojich rozpočtov.
Komisia pripomenula, že EÚ a jej členské štáty sú najväčším darcom, ktorý pomáha pri riešení dôsledkov sýrskej krízy. Od roku 2011, keď vypukla v tejto krajine občianska vojna, Únia zmobilizovala viac ako 20 miliárd eur vo forme humanitárnej, stabilizačnej, rozvojovej a hospodárskej pomoci.
Táto suma priamo ovplyvnila životy siedmich miliónov sýrskych utečencov a zraniteľných ľudí v hostiteľských komunitách. V Sýrii a susedných štátoch Európska únia pomáhala pri budovaní škôl, poskytovaní vzdelávania deťom, vytváraní sietí sociálnej bezpečnosti, vytváraní pracovných miest i pri zabezpečovaní makroekonomickej stability na podporu utečencov a hostiteľských spoločenstiev.
Na konferencii v Bruseli sa zúčastnili aktéri z viac ako 80 krajín a medzinárodných organizácií. Všetci účastníci vyjadrili podporu úsiliu OSN o komplexné politické riešenie sýrskeho konfliktu.
Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell v správe pre médiá pripomenul, že takmer desať rokov bojov v Sýrii viedlo k tomu, že polovica sýrskeho obyvateľstva musela utiecť zo svojich domovov a viac ako pol milióna ľudí prišlo o život. Spresnil, že EÚ sa nechce obracať chrbtom k dianiu v tejto krajine, lebo „všetci Sýrčania si zaslúžia lepšiu a pokojnú budúcnosť".
Podľa eurokomisára pre krízové riadenie Janeza Lenarčiča okrem toho, že Sýrčania aj naďalej žijú v tieni vojny a humanitárna situácia v Sýrii je stále zlá, celkovú situáciu ešte zhoršila aj pandémia nového druhu koronavírusu, ktorá ohrozuje tých najzraniteľnejších ľudí.
