Európska únia žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie politických väzňov, ako aj absolútne rešpektovanie základných, občianskych a politických práv všetkých nikaragujských občanov.
Autor TASR
Brusel 2. augusta (TASR) - Európska únia uvalila v pondelok sankcie na manželku nikaragujského prezidenta Rosario Murillovú, ktorá v tejto stredoamerickej krajine zastáva funkciu viceprezidentky. Terčom sankcií sa stal aj jeden zo synov prezidenta Daniela Ortegu a ďalších šesť vysokopostavených vládnych úradníkov.
Podľa EÚ sa všetci ôsmi podieľajú na porušovaní ľudských práv, podkopávaní demokracie a potláčaní politickej opozície v Nikarague. Sankčné opatrenia sú podľa EÚ navrhnuté tak, aby nepoškodili nikaragujské obyvateľstvo ani hospodárstvo, pričom zahŕňajú zmrazenie majetku a zákaz cestovať do EÚ, ako aj prechádzať cez jej územie.
Agentúra AFP pripomenula, že nikaragujská polícia za posledné dva mesiace zatkla a vzala do väzby viac ako 20 opozičných politikov a niekoľko uchádzačov o kandidatúru v prezidentských voľbách, v ktorých by mohli ohroziť úradujúceho prezidenta Ortegu, uchádzajúceho sa o znovuzvolenie.
Ortega (75) tvrdí, že pouličné protesty, ktoré sa v Nikarague odohrali v apríli roku 2018, boli súčasťou organizovaného pokusu o prevrat so zahraničnou podporou.
EÚ vo svojom vyhlásení z pondelka uviedla, že sankcie svedčia o tom, že 27-členný blok je "pripravený použiť všetky dostupné nástroje na podporu demokratického, mierového a vyjednaného riešenia politickej krízy v Nikarague". Konštatuje tiež, že zadržanie v poradí už siedmeho možného kandidáta prezidentských volieb "bohužiaľ ilustruje rozsah represií v Nikarague a predstavuje ponurý obraz o tom, aké budú nadchádzajúce voľby".
EÚ zároveň žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie politických väzňov, ako aj absolútne rešpektovanie základných, občianskych a politických práv všetkých nikaragujských občanov.
Nateraz posledným zadržaným v rámci represií sa koncom júla stal opozičný politik Noel José Vidaurre, ktorý má záujem kandidovať v prezidentských voľbách. Politik je podľa vládnych úradov podozrivý z velezrady.
Medzi zadržanými je aj Christiana Chamorrová, ktorá je dcérou exprezidentky Violety Chamorrovej a ktorá je podľa predvolebných prieskumov považovaná za favoritku hlasovania vypísaného na 7. novembra. Obvinená je z prania špinavých peňazí a momentálne je tiež v domácom väzení.
Obvinenia voči Ortegovým zadržaným oponentom sa opierajú o zákon, ktorý inicioval Ortega a ktorý zákonodarcovia schválili vlani v decembri. Legislatíva zakazuje uchádzať sa o verejné funkcie "tým, čo požadujú a schvaľujú uvalenie sankcií proti nikaragujskému štátu". Podľa jej odporcov ide však o nástroj na umlčanie oponentov a potenciálnych súperov pred voľbami.
Ortega je svojimi odporcami obviňovaný z autoritárstva, a to najmä po brutálnom potlačení protivládnych demonštrácií v roku 2018, ktoré si podľa ľudskoprávnych organizácií vyžiadali viac ako 300 obetí a tisíce ľudí vyhnali do exilu.
Uchádzači o prezidentský úrad v Nikarague mohli zaregistrovať svoju kandidatúru od 28. júla do 2. augusta, dodala agentúra AFP.
Režim sankcií EÚ bol pôvodne zavedený v októbri 2019 po tom, ako Rada EÚ opakovane vyjadrila svoje znepokojenie nad zhoršujúcou sa politickou a sociálnou situáciou v Nikarague a dôrazne odsúdila represie voči tamojším politickým oponentom, protestujúcim občanom, nezávislým médiám i občianskej spoločnosti, ku ktorým dochádza od apríla roku 2018. Najnovším rozhodnutím EÚ sa počet nikaragujských činiteľov, na ktorých sa vzťahujú sankcie, zvýšil na 14.
Podľa EÚ sa všetci ôsmi podieľajú na porušovaní ľudských práv, podkopávaní demokracie a potláčaní politickej opozície v Nikarague. Sankčné opatrenia sú podľa EÚ navrhnuté tak, aby nepoškodili nikaragujské obyvateľstvo ani hospodárstvo, pričom zahŕňajú zmrazenie majetku a zákaz cestovať do EÚ, ako aj prechádzať cez jej územie.
Agentúra AFP pripomenula, že nikaragujská polícia za posledné dva mesiace zatkla a vzala do väzby viac ako 20 opozičných politikov a niekoľko uchádzačov o kandidatúru v prezidentských voľbách, v ktorých by mohli ohroziť úradujúceho prezidenta Ortegu, uchádzajúceho sa o znovuzvolenie.
Ortega (75) tvrdí, že pouličné protesty, ktoré sa v Nikarague odohrali v apríli roku 2018, boli súčasťou organizovaného pokusu o prevrat so zahraničnou podporou.
EÚ vo svojom vyhlásení z pondelka uviedla, že sankcie svedčia o tom, že 27-členný blok je "pripravený použiť všetky dostupné nástroje na podporu demokratického, mierového a vyjednaného riešenia politickej krízy v Nikarague". Konštatuje tiež, že zadržanie v poradí už siedmeho možného kandidáta prezidentských volieb "bohužiaľ ilustruje rozsah represií v Nikarague a predstavuje ponurý obraz o tom, aké budú nadchádzajúce voľby".
EÚ zároveň žiada okamžité a bezpodmienečné prepustenie politických väzňov, ako aj absolútne rešpektovanie základných, občianskych a politických práv všetkých nikaragujských občanov.
Nateraz posledným zadržaným v rámci represií sa koncom júla stal opozičný politik Noel José Vidaurre, ktorý má záujem kandidovať v prezidentských voľbách. Politik je podľa vládnych úradov podozrivý z velezrady.
Medzi zadržanými je aj Christiana Chamorrová, ktorá je dcérou exprezidentky Violety Chamorrovej a ktorá je podľa predvolebných prieskumov považovaná za favoritku hlasovania vypísaného na 7. novembra. Obvinená je z prania špinavých peňazí a momentálne je tiež v domácom väzení.
Obvinenia voči Ortegovým zadržaným oponentom sa opierajú o zákon, ktorý inicioval Ortega a ktorý zákonodarcovia schválili vlani v decembri. Legislatíva zakazuje uchádzať sa o verejné funkcie "tým, čo požadujú a schvaľujú uvalenie sankcií proti nikaragujskému štátu". Podľa jej odporcov ide však o nástroj na umlčanie oponentov a potenciálnych súperov pred voľbami.
Ortega je svojimi odporcami obviňovaný z autoritárstva, a to najmä po brutálnom potlačení protivládnych demonštrácií v roku 2018, ktoré si podľa ľudskoprávnych organizácií vyžiadali viac ako 300 obetí a tisíce ľudí vyhnali do exilu.
Uchádzači o prezidentský úrad v Nikarague mohli zaregistrovať svoju kandidatúru od 28. júla do 2. augusta, dodala agentúra AFP.
Režim sankcií EÚ bol pôvodne zavedený v októbri 2019 po tom, ako Rada EÚ opakovane vyjadrila svoje znepokojenie nad zhoršujúcou sa politickou a sociálnou situáciou v Nikarague a dôrazne odsúdila represie voči tamojším politickým oponentom, protestujúcim občanom, nezávislým médiám i občianskej spoločnosti, ku ktorým dochádza od apríla roku 2018. Najnovším rozhodnutím EÚ sa počet nikaragujských činiteľov, na ktorých sa vzťahujú sankcie, zvýšil na 14.