Quantcast
< sekcia Zahraničie

Eurokomisia odporučila udeliť kandidátsky štatút Ukrajine a Moldavsku

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová (vpravo) sa rozpráva s eurokomisárom pre susedskú politiku a rozširovanie Olivérom Várhelyim (vľavo), eurokomisárom pre vnútorný trh Thierrym Bretonom (druhý zľava) a eurokomisárom pre justíciu Didierom Reyndersom (uprostred) pred pravidelným zasadnutím Kolégia komisárov v sídle EÚ v Bruseli 17. júna 2022. Foto: TASR/AP

Eurokomisia v prípade Moldavska dospela k záveru, že krajina má pevné základy na dosiahnutie stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín.

Brusel 17. júna (TASR) - Členovia Európskej komisie (EK) v piatok pod vedením svojej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej hlasovali za udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ Ukrajine a Moldavsku. Gruzínsko musí podľa šéfky eurokomisie jasne potvrdiť svoje európske smerovanie a odhodlanie k reformám, preto EK navrhuje tejto krajine poskytnúť európsku perspektívu a v neskoršom posúdení sa vrátiť k rozhodnutiu, či si zaslúži aj kandidátsky štatút. Informuje o tom spravodajca TASR.

O štatút kandidátskej krajiny požiadali všetky tri uvedené krajiny po začiatku ruskej agresie voči Ukrajine. Rozhodnutie o udelení štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine a Moldavsku sa očakáva počas budúcotýždňového summitu EÚ v Bruseli (23. a 24. júna).

Stanoviská EK sú založené na hodnotení podľa troch súborov kritérií na vstup do EÚ, na ktorých sa dohodla Európska rada: politické kritériá, ekonomické kritériá a schopnosť krajiny prevziať záväzky vyplývajúce z členstva v EÚ (acquis communatauire). V stanoviskách sa zohľadňuje aj úsilie Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska pri vykonávaní ich záväzkov vyplývajúcich z dohôd o pridružení, vrátane prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu.

"Áno, Ukrajinu treba privítať ako kandidátsku krajinu – je to založené na pochopení, že vykonala dobrú prácu, ale ešte stále zostáva veľa dôležitého, čo treba urobiť," povedala von der Leyenová pred novinármi. Rovnako sa vyjadrila aj k Moldavsku a spresnila, že v prípade Gruzínska je teraz všetko "v rukách gruzínskej vlády", ktorá by mala čo najlepšie využiť tento priaznivý politický moment.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová prichádza na pravidelné zasadnutie Kolégia komisárov v sídle EÚ v Bruseli 17. júna 2022.
Foto: TASR/AP

"Ukrajina, Moldavsko a Gruzínsko majú silnú a legitímnu túžbu vstúpiť do EÚ. Vysielame im jasný signál podpory v ich ašpiráciách, aj keď čelia náročným okolnostiam... Pre obyvateľov Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska je to historický deň," uviedla.

Podľa nej Ukrajina od podpisu asociačnej dohody s EÚ jasne dokázala svoje proeurópske smerovanie a snahy prihlásiť sa k európskym hodnotám a štandardom, prebrala už viacero častí zo spoločnej legislatívy a je plnohodnotným členom mnohých európskych programov. Spresnila, že Ukrajina pokročila v dosahovaní stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín. Kyjev pred vojnou zároveň dosiahol silné makroekonomické výsledky.

Von der Leyenová ocenila, že Ukrajina má aktívnu občiansku spoločnosť, hodnoverný volebný systém a dobre rozvinutý vzdelávací systém. Upozornila, že Ukrajina potrebuje pokračovať v ambicióznych štrukturálnych hospodárskych reformách a veľa práce ju čaká v reformách v oblasti právneho štátu, justície a boja proti korupcii. Upozornila, že Ukrajina ako jediná krajina prijala zákony proti oligarchizácii, ktoré však treba riadne implementovať. Šéfka Komisie vyzvala aj na sfunkčnenie protikorupčných úradov. V oblasti základných ľudských práv Ukrajina spĺňa 80 percent odporúčaní Benátskej komisie, musí však upraviť zákony týkajúce sa národnostných menšín.

Eurokomisia v prípade Moldavska dospela k záveru, že krajina má pevné základy na dosiahnutie stability inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín. Jeho makroekonomická politika je dostatočne zdravá a krajina dosiahla aj pokrok v posilňovaní finančného sektora a podnikateľského prostredia. Musí však vykonať kľúčové hospodárske reformy.

Gruzínsko podľa eurokomisie má vybudované základy pre stabilitu inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, ale nedávny vývoj narušil pokrok krajiny. Dosiahla dobré výsledky v oblasti hospodárskej politiky a priaznivého podnikateľského prostredia, ale na zlepšenie fungovania trhového hospodárstva sú potrebné ďalšie reformy. Na základe toho EK odporúča, aby Gruzínsko dostalo perspektívu členstva v EÚ, štatút kandidáta by mu však mal byť udelený až po vyriešení viacerých priorít.

spravodajca TASR Jaromír Novak