Brusel 19. mája (TASR) - Európska komisia (EK) vo štvrtok zverejnila už desiaty porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície. Tohtoročná hodnotiaca tabuľka poskytuje údaje o efektívnosti, kvalite a nezávislosti justičných systémov v členských štátoch a obsahuje aj dáta o účinkoch pandémie ochorenia COVID-19 na efektívnosť justičných systémov, ako aj o dostupnosti spravodlivosti pre osoby so zdravotným postihnutím, informuje spravodajca TASR v Bruseli.

Podľa podpredsedníčky EK pre hodnoty a transparentnosť Věry Jourovej správa o stave súdnictva v EÚ poskytuje neoceniteľné informácie o justičných systémoch a pomáha tvorcom politiky zamerať sa na to, čo je najdôležitejšie: zabezpečiť ochranu právneho štátu v Európskej únii.

"Skutočnosť, že od minulého roka sa vnímanie nezávislosti súdnictva zo strany verejnosti zhoršilo v približne polovici členských štátov, je znepokojujúca a ukazuje, že všetci musíme konať, aby sme obnovili dôveru verejnosti v súdny systém," uviedla Jourová v tlačovej správe.

Hlavným zistením najnovšieho porovnávacieho prehľadu je, že existuje priestor na zlepšenie digitalizácie justičných systémov. Ak tabuľka z roku 2021 ukázala, ako pokročili súdne orgány v oblasti digitálnej transformácie, tohoročný prehľad už zohľadňuje aj účinky pandémie koronavírusu.

Niekoľko členských štátov prijalo nové opatrenia na zabezpečenie riadneho fungovania súdov počas pandémie a zaručilo trvalý a ľahký prístup k spravodlivosti pre všetkých. Nové zistenia však ukazujú, že v niektorých členských štátoch zostáva značný priestor na zlepšenie procesu digitalizácie.

Tabuľka po prvýkrát obsahuje aj údaje o zavedených opatreniach na podporu osôb so zdravotným postihnutím pri prístupe k spravodlivosti. Hoci všetky členské štáty EÚ majú zavedené aspoň nejaké opatrenia (napríklad procesné úpravy), len polovica z nich ponúka na požiadanie aj špecifické formáty, ako je komunikácia pomocou Braillovho písma alebo tlmočenie cez posunkovú reč. Slovensko sa v tejto oblasti ocitlo na deviatom mieste spomedzi 27 členských krajín.

Prehľad potvrdil, že problémy týkajúce sa vnímania nezávislosti súdnictva stále pretrvávajú. Od roku 2016 sa podľa údajov Eurobarometra vnímanie nezávislosti súdnictva verejnosťou zlepšilo v 17 členských štátoch. Od vlani sa však zhoršilo v 14 štátoch.

V niekoľkých členských krajinách zostáva úroveň vnímanej nezávislosti mimoriadne nízka. Slováci, po Chorvátoch a Poliakoch, najmenej veria v nezávislosť justičného systému, keď menej ako 30 percent opýtaných považuje súdy za nezávislé. Najväčšiu dôveru (vyše 80 percent) v nezávislosť domácej justície majú občania Rakúska, Dánska a Fínska.

Pokiaľ ide o prístup k spravodlivosti a jej vplyv na dôveru investorov, podnikateľské prostredie a fungovanie jednotného trhu, hodnotiaca tabuľka obsahuje aj údaje o efektívnosti administratívy, právnych zárukách v súvislosti s administratívnymi rozhodnutiami a dôvere v ochranu investícií. Zo zistení vyplýva, že takmer všetky členské štáty majú zavedené opatrenia, aby firmy dostávali finančné kompenzácie za straty spôsobené administratívnymi rozhodnutiami alebo nečinnosťou a súdy môžu na ich požiadanie pozastaviť výkon administratívnych rozhodnutí.

V prieskume, ktorý zisťoval, ako firmy vnímajú efektívnosť ochrany investícií zo strany justície, sa Slovensko ocitlo na štvrtom najhoršom mieste v EÚ (po Poľsku, Cypre a Lotyšsku), keď dôveru v justičný systém má len okolo 32 percent oslovených subjektov. Najvyššiu mieru istoty v justičnú ochranu prejavili podniky z Írska, Luxemburska a Fínska.



(spravodajca TASR Jaromír Novak)