Štrasburg/Bratislava 28. januára (TASR) - Založenie bankového účtu, registrácia v knižnici či kúpa leteniek sú všetko činnosti, počas ktorých sa poskytujú osobné údaje. Európsky deň ochrany osobných údajov pripadá na 28. januára. Vyhlásila ho Rada Európy (RE) a Európska komisia (EK). Na Slovensku je za ochranu osobných údajov zodpovedný Úrad na ochranu osobných údajov.

V roku 1981 práve 28. januára Rada Európy prijala v Štrasburgu Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovávaní osobných údajov, známy aj pod názvom Dohovor 108. Ide o prvú právne záväznú zmluvu na ochranu súkromia v digitálnom veku. Európsky deň ochrany osobných údajov organizuje RE od roku 2007.

Jeho cieľ je pochopiť, ktoré osobné údaje sa zbierajú a spracovávajú, prečo k tomu dochádza a aké sú práva v tomto procese. Zároveň by ľudia mali vedieť, aké riziká vyplývajú z nezákonného či prípadne nekalého použitia ich osobných údajov. V krajinách mimo Európy sa tento deň pripomína aj pod názvom Privacy Day.

Medzi osobné údaje patria meno, adresa, vek, pohlavie, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo, e-mail, IP adresa či vzdelanie. Niektoré osobné údaje patria medzi takzvané citlivé údaje a vyžadujú si zvláštnu formu ochrany. Ide napríklad o rasový či etnický pôvod, vierovyznanie, politickú príslušnosť, zdravotný stav alebo sexuálnu orientáciu. Tieto údaje až na stanovené výnimky sú zakázané spracovávať.

V členských štátoch Európskej únie (EÚ) upravuje spracovávanie osobných údajov nariadenie GDPR (General Data Protection Regulation). Posilňuje ochranu osobných údajov občanov EÚ tým, že ustanovuje jednotné, prísne pravidlá pre firmy spracovávajúce tieto údaje. Dáva jednotlivcom väčšiu kontrolu nad svojimi dátami a zavádza vysoké sankcie za porušenie. Platné je od mája 2018 a nahrádza predchádzajúcu právnu normu z roku 1995.

Ochrana osobných údajov je dynamická téma, najmä v súvislosti s rozvojom technológií, sociálnych sietí či umelej inteligencie. Podľa odborníkov je dôležité nepoužívať nezabezpečené a neznáme wi-fi siete, zanechávať po sebe čo najmenšiu digitálnu stopu. Neklikať na podozrivé e-maily a SMS správy, ktorých cieľom je získať prístup k financiám alebo identite obete.

Do internetového bankovníctva sa tiež treba prihlasovať len cez oficiálnu stránku banky, mať viacero silných hesiel a pravidelne ich obmieňať. Odporúča sa využívať dvojfaktorovú autentifikáciu, dôležitá je aj pravidelná aktualizácia softvéru a operačných systémov na zariadeniach, ale aj školenia či tréningy zamerané na ochranu pred kybernetickými útokmi.

Osobitná kapitola je ochrana detí na sociálnych sieťach. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR finalizuje prvú pracovnú verziu návrhu nového osobitného zákona o ochrane maloletých vo verejnom a digitálnom priestore.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron požiadal vládu o zrýchlenie legislatívneho postupu týkajúceho sa zákazu používania sociálnych sietí pre deti mladšie ako 15 rokov.

Austrália vlani v decembri ako prvá krajina na svete zakázala osobám mladším ako 16 rokov používať sociálne siete - Instagram, TikTok či YouTube. Podľa nariadenia musia veľké platformy odstrániť účty všetkých používateľov pod stanoveným vekom.

Aj poslanci europarlamentu minulý rok v novembri vyzvali na prijatie ambicióznych opatrení na ochranu maloletých na internete vrátane zavedenia jednotnej minimálnej vekovej hranice 16 rokov pre prístup na sociálne siete.

Na Slovensku problematiku ochrany osobných údajov upravuje Zákon o ochrane osobných údajov. Dozor vykonáva v zmysle zákona Úrad na ochranu osobných údajov so sídlom v Bratislave.

Právo na ochranu osobných údajov je zakotvené aj v Ústave Slovenskej republiky. Podľa nej má každý občan právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.