Paralympiáda
Všetky správy o ZPH 2026
Vojnový konflikt vyvolali 28. februára pokračujúce americké a izraelské útoky na Irán, ktorý reaguje odvetnými údermi na Izrael a ďalšie krajiny v regióne.
Autor TASR
Brusel 9. marca (TASR) - Európa už pociťuje dôsledky prebiehajúcej vojny na Blízkom východe v podobe zvýšených cien energií a zásahov v krajinách NATO, vyhlásila v pondelok podľa agentúry AFP predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Hovorkyňa EK Anna-Kaisa Itkonenová neskôr doplnila, že v Európe bezprostredne nehrozí nedostatok dodávok ropy, informuje TASR.
Vojnový konflikt vyvolali 28. februára pokračujúce americké a izraelské útoky na Irán, ktorý reaguje odvetnými údermi na Izrael a ďalšie krajiny v regióne. Teherán tvrdí, že neútočí na samotné štáty, ale na americké základne a záujmy.
V pondelok pre vojnu vzrástli ceny ropy na viac než 100 dolárov za barel - prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Rast o 30 percent zaznamenali aj ceny plynu v Európe, zostali však hlboko pod vrcholmi dosiahnutými po napadnutí Ukrajiny.
„Sme svedkami regionálneho konfliktu s neočakávanými dôsledkami. A tie sú už dnes realitou,“ povedala na každoročnom zasadnutí veľvyslancov EÚ pred rokovaním s lídrami z Blízkeho východu prostredníctvom videokonferencie.
„Naši občania sa ocitli v krížovej paľbe. Naši partneri sú napádaní,“ uviedla ďalej šéfka EK, pričom pripomenula zásah iránskeho dronu na britskej základni na Cypre či narušenie obchodu.
Za iránsky režim, ktorý okrem iného tvrdo potlačil nedávne protivládne protesty, by sa podľa von der Leyenovej nemali roniť slzy. „Ľudia v Iráne si zaslúžia slobodu, dôstojnosť a právo rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti - aj keď vieme, že to bude počas vojny a po nej spojené s nebezpečenstvom a nestabilitou,“ uviedla.
Poznamenala tiež, že dlhodobý vplyv vojny na Blízkom východe podnietil existenciálne otázky o budúcnosti medzinárodného systému založeného na pravidlách a o mieste EÚ vo svete. „Myšlienka, že sa môžeme jednoducho stiahnuť a odstúpiť z tohto chaotického sveta, je jednoducho mylná,“ zdôraznila.
Hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová podľa agentúry AFP podotkla, že v Európe nehrozí bezprostredný nedostatok dodávok ropy. Pripomenula, že podľa pravidiel EÚ musia mať všetky členské štáty núdzové zásoby na aspoň 90 dní.
Vojnový konflikt vyvolali 28. februára pokračujúce americké a izraelské útoky na Irán, ktorý reaguje odvetnými údermi na Izrael a ďalšie krajiny v regióne. Teherán tvrdí, že neútočí na samotné štáty, ale na americké základne a záujmy.
V pondelok pre vojnu vzrástli ceny ropy na viac než 100 dolárov za barel - prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Rast o 30 percent zaznamenali aj ceny plynu v Európe, zostali však hlboko pod vrcholmi dosiahnutými po napadnutí Ukrajiny.
„Sme svedkami regionálneho konfliktu s neočakávanými dôsledkami. A tie sú už dnes realitou,“ povedala na každoročnom zasadnutí veľvyslancov EÚ pred rokovaním s lídrami z Blízkeho východu prostredníctvom videokonferencie.
„Naši občania sa ocitli v krížovej paľbe. Naši partneri sú napádaní,“ uviedla ďalej šéfka EK, pričom pripomenula zásah iránskeho dronu na britskej základni na Cypre či narušenie obchodu.
Za iránsky režim, ktorý okrem iného tvrdo potlačil nedávne protivládne protesty, by sa podľa von der Leyenovej nemali roniť slzy. „Ľudia v Iráne si zaslúžia slobodu, dôstojnosť a právo rozhodovať o svojej vlastnej budúcnosti - aj keď vieme, že to bude počas vojny a po nej spojené s nebezpečenstvom a nestabilitou,“ uviedla.
Poznamenala tiež, že dlhodobý vplyv vojny na Blízkom východe podnietil existenciálne otázky o budúcnosti medzinárodného systému založeného na pravidlách a o mieste EÚ vo svete. „Myšlienka, že sa môžeme jednoducho stiahnuť a odstúpiť z tohto chaotického sveta, je jednoducho mylná,“ zdôraznila.
Hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová podľa agentúry AFP podotkla, že v Európe nehrozí bezprostredný nedostatok dodávok ropy. Pripomenula, že podľa pravidiel EÚ musia mať všetky členské štáty núdzové zásoby na aspoň 90 dní.
