Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Nelegislatívne uznesenie, za ktoré hlasovalo 543 poslancov, 39 bolo proti a 69 sa zdržalo hlasovania, sumarizuje stanovisko europoslancov k rokovaniam EÚ s britskou vládou.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 12. februára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu uviedli, že základom budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva by mali byť pevné záväzky a zosúlaďovanie britských a únijných pravidiel, ktoré zaručia rovnaké podmienky a spravodlivú súťaž.
Nelegislatívne uznesenie, za ktoré hlasovalo 543 poslancov, 39 bolo proti a 69 sa zdržalo hlasovania, sumarizuje stanovisko europoslancov k rokovaniam EÚ s britskou vládou. Tie by mali viesť k dohode o usporiadaní vzťahov medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom po uplynutí prechodného obdobia, ktoré sa skončí 31. decembra 2020.
Parlament sa vyslovil za to, aby budúca dohoda viedla k čo najhlbšiemu partnerstvu EÚ so Spojeným kráľovstvom, ktoré by malo byť založené na troch základných pilieroch: hospodárskom, zahranično-bezpečnostnom a sektorovom. Poslanci však upozornili, že Británia nemôže počítať s rovnakými právami, ako majú členské štáty EÚ a do Londýna odkázali, že integrita jednotného trhu a colnej únie musí byť za každých okolností zachovaná.
Europoslanci podporili základné východiská navrhovaného rokovacieho mandátu EÚ a zdôraznili, že vyjednávania by mali dospieť k ambicióznej obchodnej dohode medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom. Podľa ich názoru by vzhľadom na veľkosť britskej ekonomiky a geografickú blízkosť Spojeného kráľovstva budúce vzťahy mali smerovať k otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaži založenej na rovnakých podmienkach a pravidlách - aj v oblasti sociálnych štandardov, životného prostredia, daní, štátnej pomoci, ochrany spotrebiteľa či klímy.
Britská vláda by sa podľa uznesenia EP mala zaviazať k dynamickému zosúlaďovaniu noriem Spojeného kráľovstva a EÚ, a to najmä v oblasti hospodárskej súťaže, pracovných štandardov a ochrany životného prostredia. Od miery konvergencie právnych predpisov totiž bude závisieť aj miera zachovania prístupu na trh EÚ bez ciel a kvót.
Europarlament bude poslednou inštanciou, ktorá odsúhlasí podobu budúcich vzťahov s britskou stranou a poslanci nezabudli zdôrazniť, že ich súhlas s obchodnou dohodou je podmienený vyriešením otázok v oblasti rybolovu. Upozornili, že ak Londýn nebude v budúcnosti viazaný právnymi predpismi a normami EÚ, Európska komisia by mala v prípade najcitlivejších odvetví zvážiť možnosť zavedenia kvót, ciel a ochranných doložiek, ktoré by pomohli udržať integritu jednotného trhu EÚ. Takéto opatrenia by sa mali vzťahovať najmä na dovoz potravín a poľnohospodárskych produktov, ktoré musia spĺňať prísne štandardy EÚ.
Nelegislatívne uznesenie je zatiaľ prvou reakciou EP na návrh rokovacieho mandátu EÚ, ktorý predstavila Európska komisia a jej hlavný vyjednávač Michel Barnier. Rada EÚ (členské štáty) by sa mala k rokovacím smerniciam eurokomisie vyjadriť 25. februára.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Nelegislatívne uznesenie, za ktoré hlasovalo 543 poslancov, 39 bolo proti a 69 sa zdržalo hlasovania, sumarizuje stanovisko europoslancov k rokovaniam EÚ s britskou vládou. Tie by mali viesť k dohode o usporiadaní vzťahov medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom po uplynutí prechodného obdobia, ktoré sa skončí 31. decembra 2020.
Parlament sa vyslovil za to, aby budúca dohoda viedla k čo najhlbšiemu partnerstvu EÚ so Spojeným kráľovstvom, ktoré by malo byť založené na troch základných pilieroch: hospodárskom, zahranično-bezpečnostnom a sektorovom. Poslanci však upozornili, že Británia nemôže počítať s rovnakými právami, ako majú členské štáty EÚ a do Londýna odkázali, že integrita jednotného trhu a colnej únie musí byť za každých okolností zachovaná.
Europoslanci podporili základné východiská navrhovaného rokovacieho mandátu EÚ a zdôraznili, že vyjednávania by mali dospieť k ambicióznej obchodnej dohode medzi Úniou a Spojeným kráľovstvom. Podľa ich názoru by vzhľadom na veľkosť britskej ekonomiky a geografickú blízkosť Spojeného kráľovstva budúce vzťahy mali smerovať k otvorenej a spravodlivej hospodárskej súťaži založenej na rovnakých podmienkach a pravidlách - aj v oblasti sociálnych štandardov, životného prostredia, daní, štátnej pomoci, ochrany spotrebiteľa či klímy.
Britská vláda by sa podľa uznesenia EP mala zaviazať k dynamickému zosúlaďovaniu noriem Spojeného kráľovstva a EÚ, a to najmä v oblasti hospodárskej súťaže, pracovných štandardov a ochrany životného prostredia. Od miery konvergencie právnych predpisov totiž bude závisieť aj miera zachovania prístupu na trh EÚ bez ciel a kvót.
Europarlament bude poslednou inštanciou, ktorá odsúhlasí podobu budúcich vzťahov s britskou stranou a poslanci nezabudli zdôrazniť, že ich súhlas s obchodnou dohodou je podmienený vyriešením otázok v oblasti rybolovu. Upozornili, že ak Londýn nebude v budúcnosti viazaný právnymi predpismi a normami EÚ, Európska komisia by mala v prípade najcitlivejších odvetví zvážiť možnosť zavedenia kvót, ciel a ochranných doložiek, ktoré by pomohli udržať integritu jednotného trhu EÚ. Takéto opatrenia by sa mali vzťahovať najmä na dovoz potravín a poľnohospodárskych produktov, ktoré musia spĺňať prísne štandardy EÚ.
Nelegislatívne uznesenie je zatiaľ prvou reakciou EP na návrh rokovacieho mandátu EÚ, ktorý predstavila Európska komisia a jej hlavný vyjednávač Michel Barnier. Rada EÚ (členské štáty) by sa mala k rokovacím smerniciam eurokomisie vyjadriť 25. februára.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
