FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Európska komisia (EK) v novembri predstavila balík opatrení zameraný na vytvorenie celoeurópskeho priestoru vojenskej mobility do roku 2027.
Autor TASR
Štrasburg 17. decembra (TASR) - Európsky parlament (EP) v stredu schválil uznesenie na podporu tzv. vojenského schengenu proti potenciálnej ruskej agresii. Poslanci v ňom požadujú odstránenie vnútorných hraníc pre pohyb vojsk a vojenského vybavenia v rámci EÚ, ako aj modernizáciu železníc, ciest, tunelov a mostov, informuje TASR.
Európska komisia (EK) v novembri predstavila balík opatrení zameraný na vytvorenie celoeurópskeho priestoru vojenskej mobility do roku 2027. Cieľom je okrem iného uľahčiť a urýchliť cezhraničný presun vojsk, vybavenia a vojenských prostriedkov. Dosiahnuť to chce znížením regulačného zaťaženia, posilnením medzištátnej spolupráce a vytvorením nového rámca pre núdzové situácie.
Europoslanci uznesenie prijali pomerom hlasov 493:127 s tým, že vojna Ruska proti Ukrajine opäť upriamila pozornosť na vojenskú mobilitu. Tá je podľa nich nevyhnutným faktorom pre spoločnú európsku bezpečnosť a obranu, ale tiež kľúčová pre bezpečnosť východného krídla, najmä pobaltských krajín a Poľska, píše sa v tlačovej správe EP.
Uznesenie víta návrh EK na zvýšenie rozpočtu na vojenskú mobilitu v nasledujúcom dlhodobom rozpočte Únie na viac ako 17 miliárd eur. Krajiny EÚ vyzýva, aby nerobili škrty v tomto návrhu tak ako pri predošlom rozpočte na roky 2021-27, keď ich znížili o 75 percent. Podľa poslancov by si modernizácia 500 infraštruktúrne dôležitých miest ako mosty alebo tunely vyžadovala najmenej 100 miliárd eur.
Europarlament uznal, že pri posilňovaní vojenskej mobility sa dosiahol významný pokrok, no stále existujú značné administratívne a finančné bariéry, ako aj infraštruktúrne prekážky. Presun vojenského materiálu v rámci EÚ tak môže niekedy trvať viac ako mesiac.
Poslanci vyzvali členské štáty EÚ aj eurokomisiu, aby viac investovali do dopravnej infraštruktúry, najmä pozdĺž štyroch koridorov vojenskej mobility EÚ. Žiadajú tiež pravidelné spoločné cvičenia a záťažové testy na identifikovanie a odstránenie prekážok. Chcú okrem toho, aby EÚ po vzore NATO zaistila, že jednotky rýchlej reakcie budú môcť prekročiť vnútorné hranice EÚ do troch dní v čase mieru a do 24 hodín v krízovej situácii.
Európska komisia (EK) v novembri predstavila balík opatrení zameraný na vytvorenie celoeurópskeho priestoru vojenskej mobility do roku 2027. Cieľom je okrem iného uľahčiť a urýchliť cezhraničný presun vojsk, vybavenia a vojenských prostriedkov. Dosiahnuť to chce znížením regulačného zaťaženia, posilnením medzištátnej spolupráce a vytvorením nového rámca pre núdzové situácie.
Europoslanci uznesenie prijali pomerom hlasov 493:127 s tým, že vojna Ruska proti Ukrajine opäť upriamila pozornosť na vojenskú mobilitu. Tá je podľa nich nevyhnutným faktorom pre spoločnú európsku bezpečnosť a obranu, ale tiež kľúčová pre bezpečnosť východného krídla, najmä pobaltských krajín a Poľska, píše sa v tlačovej správe EP.
Uznesenie víta návrh EK na zvýšenie rozpočtu na vojenskú mobilitu v nasledujúcom dlhodobom rozpočte Únie na viac ako 17 miliárd eur. Krajiny EÚ vyzýva, aby nerobili škrty v tomto návrhu tak ako pri predošlom rozpočte na roky 2021-27, keď ich znížili o 75 percent. Podľa poslancov by si modernizácia 500 infraštruktúrne dôležitých miest ako mosty alebo tunely vyžadovala najmenej 100 miliárd eur.
Europarlament uznal, že pri posilňovaní vojenskej mobility sa dosiahol významný pokrok, no stále existujú značné administratívne a finančné bariéry, ako aj infraštruktúrne prekážky. Presun vojenského materiálu v rámci EÚ tak môže niekedy trvať viac ako mesiac.
Poslanci vyzvali členské štáty EÚ aj eurokomisiu, aby viac investovali do dopravnej infraštruktúry, najmä pozdĺž štyroch koridorov vojenskej mobility EÚ. Žiadajú tiež pravidelné spoločné cvičenia a záťažové testy na identifikovanie a odstránenie prekážok. Chcú okrem toho, aby EÚ po vzore NATO zaistila, že jednotky rýchlej reakcie budú môcť prekročiť vnútorné hranice EÚ do troch dní v čase mieru a do 24 hodín v krízovej situácii.
