Brusel/Štrasburg 13. februára (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali vo štvrtok členské krajiny Európskej únie (Rada EÚ), aby zabezpečili jednotné stanovisko eurobloku v otázke postavenia žien a prijali opatrenia na boj proti odporu voči rodovej rovnosti a proti všetkým opatreniam, ktoré podkopávajú práva žien.
Výzva EP prišla v súvislosti s nadchádzajúcim 64. zasadnutím Komisie OSN pre postavenie žien (UNCSW64) v New Yorku. Na predložení tohto návrhu sa spolupodieľala aj slovenská europoslankyňa a kvestorka Európskeho parlamentu Monika Beňová (Smer-SD).
Za uznesenie sa vyslovilo 463 poslancov, 108 bolo proti a 50 sa zdržalo hlasovania. Poslanci vyjadrili poľutovanie nad tým, že stále aktuálne sú mnohé z výziev, na ktoré poukázala Pekinská deklarácia z roku 1995 o rovnosti mužov a žien a jej strategické opatrenia v oblastiach ako hospodárstvo, vzdelávanie, zdravie či násilie.
"Tému zlepšovania postavenia žien v spoločnosti považujem za veľmi dôležitú, aj preto som sa na predložení tohto návrhu spolupodieľala," uviedla Beňová.
Zdôraznila, že úcta k ženám a ich právam na bezpečný a dôstojný život ani dnes nie je samozrejmosťou. "V diskusiách ohľadom rodovej rovnosti na národnej úrovni na Slovensku sa často objavuje veľa iracionálnosti a prekrúcania. Ako moderná žena si dovolím tvrdiť, že čím viac fungujúcich noriem chrániacich ženy prijmeme, tým lepšie," zdôraznila.
Podľa jej slov je posilňovanie postavenia žien v spoločnosti nevyhnutné aj z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja. "Opatrenia na spravodlivejšie odmeňovanie v odvetviach s prevahou zastúpenia žien a celkové zlepšovanie ich podmienok na trhu práce, sú prospešné pre všetkých," odkázala Beňová.
Poslankyňa Miriam Lexmann (KDH) priznala, že sa tejto téme dlhodobo venuje, lebo ochrana dôstojnosti žien je jeden z indikátorov stavu demokracie a kvality života. "Výzvu Rade EÚ som nepodporila. Ľavicové a liberálne frakcie doň vniesli neakceptovateľné ideologické postoje a v kultúrno-etických otázkach porušujú princíp subsidiarity, jeden z pilierov európskej medzištátnej spolupráce," uviedla.
Podľa nej by EÚ mala vniesť tento princíp aj do svojho vzťahu s tretími krajinami a rešpektovať ich názory v kultúrno-etických otázkach v rámci dodržiavania medzinárodného práva.
Lexmann pripomenula, že výzva EP okrem iného žiada dokončiť ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany EÚ; zaručiť všeobecné rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv prístupu k nim; zabezpečiť uznanie, že služby interrupcie sú dôležitým prvkom na záchranu životov žien a podobne. Rezolúcia podľa nej zašla až tak ďaleko, že kritizuje slobodné rozhodnutie vlády USA nefinancovať projekty na podporu interrupcií v rámci svojej rozvojovej pomoci.
"Nerozumiem ľavicovým a liberálnym kolegom a kolegyniam, ktorí riešenie takej vážnej témy, akou je postavenie žien v spoločnosti a dôstojnosť ich života, podkopávajú jej ideologizáciou a rozdeľujú tých, ktorí sa oň úprimne usilujú. Zvádzame ideologické boje, zatiaľ čo postavenie najzraniteľnejších sa nemení," opísala situáciu.
Lexmann tiež priznala, že ju zaráža dvojtvárnosť predstaviteľov politických strán, ktorí na domácej pôde presadzujú odstúpenie SR od Istanbulského dohovoru, no v pléne EP nemajú problém za takéto uznesenie zahlasovať.
Europoslanci v uznesení žiadajú opatrenia na posilnenie ekonomického a politického postavenia žien, čo znamená dôraznejšie začlenenie žien do trhu práce; väčšiu podporu pre podnikanie žien; odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov (na úrovni 16 percent) a rozdiely v dôchodkoch (37 percent); uprednostňovať rovnaké zdieľanie povinností v domácnosti a starostlivosti o deti; podporovať vzdelávanie dievčat a povzbudzovať ich väčšiu účasť na v oblasti STEM (veda, technika, strojárstvo a matematika); podporovať zastúpenie mužov a žien na všetkých úrovniach rozhodovania a odblokovať v Rade EÚ smernicu o vyššom podiele žien v riadiacich výboroch firiem.
Podľa názoru europoslancov na zvýšenie ochrany žien by EÚ mala dokončiť ratifikáciu Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu; vyčleniť primerané zdroje na boj proti rodovo podmienenému násiliu a na ochranu obetí a chrániť a presadzovať práva skupín, ktoré zažívajú viacnásobné formy diskriminácie. Ide napríklad o ženy so zdravotným postihnutím, ženy s inou farbou pleti, migrujúce ženy a členov komunity LGBTI.
Europarlament v prijatom uznesení tvrdí, že EÚ musí konať globálne a to prostredníctvom promovania a podpory začlenenia osobitnej kapitoly o rodovej rovnosti do všetkých budúcich obchodných a investičných dohôd EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)