Quantcast
< sekcia Zahraničie

Europoslanci budú tvrdo bojovať o konečnú podobu znižovania emisií

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Európsky parlament v júli odhlasoval koniec dotácií fosílnym palivám do roku 2025 a iným environmentálne škodlivým dotáciám do roku 2027.

Brusel 14. júla (TASR) – Európsky parlament bude schvaľovať všetky návrhy nariadení a legislatívnych úprav, ktoré v stredu v rámci balíka Fit for 55 predstavila Európska komisia. Jeho cieľom je znížiť emisie CO2 v EÚ o 55 percent do roku 2030. O konečnú podobu legislatívy bude EP zvádzať „tuhý boj", čo pre TASR uviedli aj slovenskí europoslanci.

Michal Wiezik (SPOLU) upozornil, že ak to eurokomisia myslí vážne so záväznými cieľmi zníženia emisií, mala by predovšetkým kriticky prehodnotiť príspevok biomasy k cieľom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie i klimatickým cieľom a zamerať sa na zásadnú zmenu pravidiel dotácií.

„Dotácie vedú k narušeniu trhov s drevnou surovinou, popierajú zásadu hierarchie odpadového hospodárstva a majú za následok výrazný tlak na lesné ekosystémy tak v Únii, ako aj mimo nej," uviedol Wiezik. Pripomenul, že EP v júli odhlasoval koniec dotácií fosílnym palivám do roku 2025 a iným environmentálne škodlivým dotáciám do roku 2027.

Potrebu zmien vidí aj v právnom rámci pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny, keďže v súčasnom režime sa v poľnohospodárstve, rybnom hospodárstve a v lesníctve uplatňuje zdaňovanie paliva znížené až na nulu.

„Budem sa snažiť aktívne ovplyvňovať vývoj okolo započítavania záchytov CO2 v ekosystémoch." odkázal. Dodal, že klimatický zákon EÚ počíta s príspevkom 225 Mton CO2 zachytených v ekosystémoch, čo stále povoľuje ich ničenie. Únia by v tomto smere mala byť ambicióznejšia a rátať aj s uhlíkom uloženým v najvzácnejších ekosystémoch, s cieľom ochrániť najzachovalejšie lesy a ich biodiverzitu pred ťažbou.

Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) rovnako upozornil, že nový balík opatrení má viacero nedostatkov, ktoré treba odstrániť, pričom základným stavebným kameňom tohto zákona musí byť princíp klimatickej spravodlivosti.

„Každý deň vidíme ako klimatická kríza naberá na obrátkach a stáva sa z nej katastrofa, ktorej čelíme už teraz. Našim cieľom musí byť urobiť aj nemožné, aby sme udržali oteplenie do 1,5 stupňa Celzia," vysvetlil.

Zdôraznil, že základom všetkých prijatých opatrení musí byť spravodlivosť, lebo v súčasnosti veľkí znečisťovatelia dostávajú väčšinu emisných povoleniek zadarmo, s čím treba skoncovať. „Jedným z opatrení, ako to dosiahnuť je prijať uhlíkové clo na hraniciach. A to bezodkladne, bez prechodných období, ktoré sú obsiahnuté v aktuálnom návrhu," spresnil.

Podľa jeho slov všetky príjmy za emisné povolenky majú ísť na znižovanie emisií a pomoc ľuďom. „Platiť za klimatickú krízu musia tí, ktorí ju spôsobujú. To je základná spravodlivosť, ktorú musíme dosiahnuť. V tomto smere plánujem vyvíjať ďalšie legislatívne aktivity," uviedol Hojsík.

Podľa vlastných slov bude presadzovať aj to, aby zelená energia bola skutočne zelená, lebo najmä pri biomase ide o problém, keď za obnoviteľnú energiu sa považuje aj spaľovanie dreva zo vzácnych lesov. „Európsky biomasaker nie je cestou k záchrane klímy. Spravím všetko pre to, aby som európske a slovenské lesy ochránil a biomasaker zastavil" odkázal poslanec.

Šéf Výboru EP pre životné prostredie, francúzsky europoslanec Pascal Canfin sa zmeral na časť o elektromobilite a vyhlásil, že koniec spaľovacích motorov stanovený na roku 2035 „je dobrým kompromisom" medzi rokom 2030, ktorý by bol pre priemysel príliš skorý, a rokom 2040, čo by z hľadiska ochrany klímy bolo príliš neskoro. Podľa jeho slov bude treba vytvoriť fond v hodnote niekoľkých miliárd eur na podporu malých a stredných podnikov v odvetviach ohrozených dekarbonizáciou dopravy.