Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 12. apríl 2025Meniny má Estera
< sekcia Zahraničie

Europoslanci opäť zvolili Metsolovú za predsedníčku EP

Na snímke predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová hovorí počas otvorenia ustanovujúcej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu po júnových voľbách v utorok 16. júla 2024. Foto: TASR/AP

Maltská politička sa prvýkrát dostala ako poslankyňa do europarlamentu v roku 2013.

Štrasburg 16. júla (TASR) – Európsky parlament (EP) si zvolil v utorok v Štrasburgu za svoju predsedníčku maltskú europoslankyňu Robertu Metsolovú z Európskej ľudovej strany (EPP), informuje spravodajca TASR.

Metsolová získala 562 hlasov, čím dosiahla potrebnú absolútnu väčšinu platných hlasov. Jej jedinou vyzývateľkou bola španielska europoslankyňa Irene Monterová za frakciu Ľavica. Tá získala od poslancov 61 hlasov. Na zvolenie bolo potrebných 312 hlasov.

Metsolová europoslancom poďakovala za ich hlasy. "S veľkou pokorou a cťou prijímam túto pozíciu. Bude to parlament pre každého," uviedla v úvode svojho prejavu. Viackrát spomenula, že Európa by mala byť pre všetkých.

Metsolová pôsobila vo funkcii predsedníčky EP aj od začiatku roka 2022, do tejto funkcie ju zvolili po smrti vtedajšieho predsedu Davida Sassoliho. Vo veku 43 rokov sa vtedy stala najmladšou predsedníčkou EP a len treťou ženou, ktorá stojí na jeho čele.

Maltská politička sa prvýkrát dostala ako poslankyňa do europarlamentu v roku 2013. Kandidátka najväčšej politickej frakcie v europarlamente bola považovaná za favoritku volieb predsedu EP. Bude súčasťou predsedníctva EP, ktoré tvoria aj 14 podpredsedovia a piati kvestori, ktorých voľba bude nasledovať ešte počas utorka a stredy.

Metsolová získala v júnových eurovoľbách na Malte až 80 percent hlasov svojej strany a tretinu všetkých odovzdaných hlasov, čím sa zapísala do histórie maltských volieb. Celkovo získala až 87.473 prednostných hlasov.

Pred zvolením do EP pôsobila Metsolová ako právnička špecializujúca sa na európske právo. Pracovala ako atašé pre právnu a justičnú spoluprácu a vedúca oddelenia pre spravodlivosť a vnútorné veci pri Stálom zastúpení Malty pri Európskej únii a ako právna poradkyňa v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS).

Predseda EP sa volí na dva a pol roka s možnosťou znovuzvolenia, to znamená na polovicu volebného obdobia europarlamentu. Podľa informácií na stránkach EP reprezentuje europarlament navonok a vo vzťahu k ostatným inštitúciám EÚ.

Dohliada taktiež na prácu Parlamentu a jeho orgánov, ako aj na rozpravy v pléne a dodržiavanie rokovacieho poriadku. Pri otvorení každého zasadnutia Európskej rady vyjadruje predseda stanovisko a záujmy jedinej priamo volenej inštitúcie EÚ týkajúce sa bodov v programe rokovania a ďalších tém. Po prijatí rozpočtu EÚ v Parlamente ho predseda podpisuje, čím sa rozpočet stáva platným. Tiež podpisuje všetky legislatívne akty prijaté v rámci riadneho legislatívneho postupu, približuje úlohy predsedu oficiálna stránka EP.

(osobitný spravodajca TASR Martin Žigo)

Profil Roberty Metsolovej, opätovne zvolenej predsedníčky Európskeho parlamentu


Roberta Tedesco Triccasová sa narodila 18. januára 1979 v prímorskom mestečku Saint Julian's na Malte. Na Maltskej univerzite (L-Universita ta Malta) v meste Msida vyštudovala právo. V štúdiu pokračovala na College of Europe v belgickom meste Bruggy. Už počas štúdií bola politicky aktívna, keď pôsobila ako generálna tajomníčka organizácie Európski demokratickí študenti.

Pred zvolením do Európskeho parlamentu pôsobila ako právnička špecializujúca sa na európske právo. Pracovala ako atašé pre právnu a justičnú spoluprácu a vedúca oddelenia pre spravodlivosť a vnútorné veci pri Stálom zastúpení Malty pri Európskej únii a ako právna poradkyňa v Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (EEAS).

O kreslo v zákonodarnom zbore Európskej únie sa neúspešne uchádzala už v rokoch 2004 a 2009. V tomto roku sa spolu so svojím fínskym manželom Ukkom Metsolom stali prvým kandidujúcim manželským párom z rôznych krajín. Avšak, až tretí pokus v roku 2013 bol úspešný. Do EP sa dostala ako jedna z prvých maltských žien.

Do európskeho zákonodarného zboru bola opäť zvolená aj v rokoch 2014 a 2019. V novembri 2020 sa stala prvou podpredsedníčkou EP a po smrti Davida Sassoliho prevzala 11. januára 2022 funkciu dočasnej predsedníčky Európskeho parlamentu.

Roberta Metsolová ako kandidátka Európskej ľudovej strany, najväčšej politickej frakcie v europarlamente, bola považovaná za favoritku volieb predsedu EP. Ešte vlani v októbri získala dôveru väčšiny poslancov z frakcie ľudovcov a stala sa tak oficiálnou kandidátkou na tento post. "Budem tvrdo pracovať na budovaní mostov pri pretláčaní dôležitej legislatívy a približovaní rozhodovania bližšie k ľuďom v členských štátoch," povedala maltská europoslankyňa po svojom zvolení.

Matka štyroch synov Roberta Metsolová sa v roku 2022 stala vo veku 43 rokov najmladšou, v poradí treťou predsedníčkou v dejinách Európskeho parlamentu. Pred ňou bola šéfkou europarlamentu francúzska europoslankyňa Nicole Fontaineová, tiež z frakcie ľudovcov, ktorej mandát sa skončil v januári 2002. Pred ňou stála na čele EP Francúzka Simone Veilová (1979-1982).

HRABKO: Šanca, že z ústavy vypustia jeden volebný obvod, je malá

Podľa Hrabka bol systém viacerých volebných obvodov, ktorý zrušila ešte vláda Vladimíra Mečiara, pre voličov výhodnejší (správa, PODCAST, VIDEO).

- Predstavitelia Spojených štátov a Ukrajiny sa stretli, aby rokovali o dohode, ktorá by USA zaistila prístup k ukrajinským prírodným zdrojom, uviedol zdroj oboznámený s rozhovormi.

- Imigračný súd rozhodol, že zadržaný propalestínsky aktivista Mahmúd Chálil, ktorý má v USA trvalý pobyt na základe tzv. zelenej karty, môže byť deportovaný, uviedli americké médiá a Americká únia občianskych slobôd (ACLU).

- Viac ako sto čínskych občanov bojujúcich na strane Ruska proti Ukrajine patrí k žoldnierom, ktorí zrejme nemajú priame väzby na čínsku vládu.

- Slovenskí hokejisti neuspeli ani vo svojom druhom zápase v rámci záverečného bloku prípravy MS 2025. Po štvrtkovej prehre 3:4 po predĺžení nestačili v Herisau na domáce Švajčiarsko ani v piatok, keď podľahli 3:5.

- Spoločná európska mena nadviazala na konci týždňa na štvrtkové (10. 4.) posilnenie a pokračovala v raste, pričom jej kurz sa dostal najvyššie od začiatku roka 2022.

- V Nemecku sa šíri ďalej na sever agresívny druh mravca, ktorý ohrozuje budovy a infraštruktúru. TASR o tom píše podľa piatkovej správy agentúry DPA.

- Prezident SR Peter Pellegrini v piatok prijal v Prezidentskom paláci bývalého prezidenta ČR Miloša Zemana.

- Leteckí záchranári zasahovali v piatok predpoludním v bratislavskej mestskej časti Vajnory, kde na stavbe diaľnice došlo k zavaleniu robotníka stavebným materiálom. Zraneného 27-ročného muža po prvotnom ošetrení transportovali vrtuľníkom do nemocnice v Ružinove.

- Spojenci Ukrajiny jej v piatok prisľúbili novú vojenskú pomoc vo výške 21 miliárd eur. Po rokovaní Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny v Bruseli to uviedol britský minister obrany John Healey. TASR o tom píše podľa správ agentúr Reuters a DPA a stanice BBC.

- V súvislosti s nákazou slintačky a krívačky (SLAK) vznikne dohľadové monitorovacie centrum. Bude pôsobiť ako hlavné veliace centrum reakcie štátu na vzniknutú situáciu. Na tlačovej konferencii o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.

- Nemecko v strednodobom a dlhodobom horizonte dodá Ukrajine viac ako 1100 pozemných radarových systémov na detekciu lietadiel, ako aj ďalšie protilietadlové raketové systémy Iris-T.

- Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) predstavil vecný zámer nového zákona o vysokých školách (VŠ).

- Opozičná SaS vyzýva na prehodnotenie a revíziu akčných plánov k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2025 - 2027, ktoré schválila vláda ešte v decembri 2024.

- Regionálna veterinárna a potravinová správa (RVPS) v Dunajskej Strede vydala opatrenia týkajúce sa núdzovej supresívnej vakcinácie a následného pristúpenia k nevyhnutnej depopulácii chovu hovädzieho dobytka v Dolnom Štále.

- Čína v piatok oznámila odvetné opatrenia a od soboty (12. 4.) zvýši clá na tovar z USA z 84 % na 125 %. To ešte viac vystupňuje obchodnú vojnu medzi dvomi najväčšími ekonomikami sveta. TASR o tom informuje na základe správ AP a AFP.

- Poľské ministerstvo spravodlivosti v piatok zverejnilo odtajnené dokumenty týkajúce sa nákupu sledovacieho systému Pegasus zo zdrojov Fondu spravodlivosti, ktorý je určený na pomoc obetiam trestných činov.

- Transakčná daň škodí slovenským podnikom vo veľmi nevhodnej chvíli. Máme tu obchodnú vojnu, Trumpove clá a potrebujeme robiť všetko pre to, aby sme našu ekonomiku diverzifikovali a podporili, vyjadril sa Michal Truban z PS.

- Slovenská pošta vydá v piatok poštovú známku „Technické pamiatky: Bratislavský propeler“.

- Poslanci Národnej rady (NR) SR začali piatkové rokovanie na 33. schôdzi prebratím návrhu k zmene štatútu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán. Obsahuje najmä technické zmeny.