Quantcast
< sekcia Zahraničie

Europoslanci sa nedohodli na znížení emisií a klimatickej neutralite

Na archívnej snímke poslanec Európskeho parlamentu (EP) Martin Hojsík. Foto: TASR - Jakub Kotian

Po utorňajšej rozprave v pléne EP sa k tejto téme pre TASR vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.

Brusel/Štrasburg 7. júna (TASR) - Poslancom Európskeho parlamentu (EP) sa v stredu nepodarilo prijať pozíciu pre plán EÚ na zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a pre plán dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Informuje o tom spravodajca TASR.

Išlo o vyjadrenie pozície k návrhom, ktoré sú súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55. Po utorňajšej rozprave v pléne EP sa k tejto téme pre TASR vyjadrili viacerí slovenskí europoslanci.

Martin Hojsík (PS) odsúdil skutočnosť, že EP nevyužil možnosť posunúť dopredu ochranu klímy. Stalo sa tak podľa neho vinou spojenia frakcie ľudovcov s extrémnou pravicou a fašistami, ktorí cez pozmeňujúce návrhy oslabili prvky na ochranu klímy. Preto bolo hlasovanie neúspešné a materiál sa vracia do výboru pre životné prostredie. Hojsík tvrdí, že je "šanca na reparát", a vyjadril nádej, že kresťanskí demokrati si uvedomia, že treba hľadať v tejto otázke kompromis s inými frakciami.

Táto legislatíva je podľa neho potrebná, lebo klimatická kríza je hrozbou. Zároveň ju treba vnímať aj ako príležitosť robiť veci lepšie, pomáhať prírode, ľuďom aj podnikaniu. "Ochrana klímy vyžaduje jasné ciele. Tie máme. Bude kľúčové, aby sme pomáhali tým, čo to skutočne potrebujú – ľuďom ohrozeným energetickou chudobou a malým firmám," vysvetlil. Podľa neho by Európa a aj Slovensko mali byť tým najlepším miestom pre zelené inovácie a priniesť nové pracovné miesta a prosperitu. "Riešenia existujú. O to viac ma však mrzí, keď predstavitelia členských krajín, a žiaľ aj slovenská vláda, ešte stále hľadajú výhovorky a žiadajú o výnimky," opísal situáciu.

Vladimír Bilčík (SPOLU) pripomenul, že cieľom Európskej zelenej dohody je znížiť emisie oxidu uhličitého (CO2) do roku 2030 o 55 percent, avšak konať treba teraz, lebo aj ruská agresia na Ukrajine ukázala, že dobrá dohoda pomôže EÚ zbaviť sa závislosti od fosílnych palív z Ruska. "Ciele Fit for 55 naplníme, len ak schválime celý balík súvisiacich legislatívnych opatrení. Zelená dohoda musí priniesť ľuďom inovácie, bezpečnosť a nové pracovné miesta. Pôdohospodárstvo a lesníctvo sa musia zmeniť, aby uvoľňovali do atmosféry menej CO2 a naopak pomáhali emisie viac zachytávať," uviedol. Aj preto podporuje čo najrýchlejší prechod na výrobu elektrických áut. Počas hlasovania nepodporil pozmeňujúce návrhy, ktoré zmäkčujú stanovené ciele a "kupujú čas" na predlžovanie životnosti starých a znečisťujúcich technológií, naopak, podporil Sociálny klimatický fond, ktorý zaručí, že dekarbonizácia nebude len pre bohatých Európanov, ale budú si ju môcť dovoliť všetci ľudia, aj na Slovensku.

Vladimír Bilčík, archívna snímka.
Foto: TASR Martin Baumann


Monika Beňová (Smer-SD) skonštatovala, že ciele týkajúce sa dosiahnutia uhlíkovej neutrality sú dôležité, no musia byť postavené na "pragmatických základoch". "Za žiadnych okolností nesmú viesť k obmedzovaniu európskej priemyselnej výroby. Tá je po koronakríze veľmi tvrdo skúšaná rekordnou infláciou a dôsledkami vojny na Ukrajine," pripomenula. Podľa jej slov musí mať zelená transformácia aj jednoznačnú verejnú podporu. "Nemôžeme si dovoliť akékoľvek ďalšie negatívne vplyvy, ktoré by ohrozovali samotnú existenciu niektorých pracovných miest a spolu s tým aj veľké skupiny obyvateľstva," odkázala Beňová.

Lucia Ďuriš Nicholsonová (nezávislá) tvrdí, že tento balík bude znamenať europeniaze na zmiernenie energetickej chudoby. "Systém obchodovania s emisnými kvótami sa rozšíri o budovy a dopravu. Dodávatelia vykurovacích a dopravných palív budú musieť buď znižovať produkciu emisií CO2, teda financovať nízkouhlíkové technológie, alebo si kúpiť emisné povolenky v rámci systému ETS. Pre firmy to znamená zvýšené náklady, čo zrejme prenesú na ľudí. Aj preto vznikne Sociálny klimatický fond a peniaze z neho pôjdu na podporu najzraniteľnejších občanov a mikropodnikov," vysvetlila poslankyňa.

Upozornila, že Sociálny klimatický fond bude financovať dva okruhy opatrení – investície do energetickej účinnosti a obnovy budov, čistých systémov vykurovania a chladenia, do integrácie obnoviteľných zdrojov energie, do prístupu k mobilite s nulovými či s nízkymi emisiami a aj priamu podpora príjmov, čo môže zahŕňať zníženie daní a poplatkov za elektrinu zraniteľným domácnostiam. A tiež pomoc pri mobilite osôb vystavených energetickej chudobe. "Na Slovensku musíme dbať o to, aby boli prostriedky použité v prospech tých, ktorí ich budú najviac potrebovať. Naše orgány musia zabezpečiť, aby financie neuviazli v spleti administratívnych prekážok, byrokracie a neprehľadnosti, ako sa to stáva v prípade eurofondov," uviedla.

Na archívnej snímke europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Foto: TASR - Jakub Kotian


Eugen Jurzyca (SaS) upozornil, že je vedeckým konsenzom, a teda aj zodpovednosťou vedcov, že ľudstvo si nemôže dovoliť spomaliť v zastavovaní globálneho otepľovania. "Úlohou politikov je dosiahnuť dohodnuté zastavenie otepľovania s čo najmenšími negatívnymi vplyvmi na životnú úroveň ľudí. Musíme preto vyberať najefektívnejšie postupy. Také, ktoré znižujú produkciu jednej tony CO2 najlacnejšie," vysvetlil. Spresnil, že ako najefektívnejšie vychádzajú riešenia založené na trhových mechanizmoch a alternatívou k trhovému ETS je odstraňovanie skleníkových plynov menej efektívnymi metódami. "To znamená vyššie dane a vyššie negatívne vplyvy na životnú úroveň ľudí. Hoci na prvý pohľad to vyzerá presne naopak. No v takejto osudovej veci si víťazstvo populizmu nemôžeme dovoliť," odkázal.

Michal Wiezik (PS) zdôraznil, že EP hlasuje o najambicióznejších klimatických zákonoch na svete. "Nejde len o znižovanie emisií, takisto sa hľadá spôsob, ako čo najviac zmierniť následky klimatickej krízy či ochrániť lesy, ovzdušie a vodu, ale aj o to, ako čo najlepšie zabezpečiť energetickú efektívnosť či zdaniť výrobky na základe ich emisnej náročnosti. Dôležité je, aby sme túto príležitosť uchopili správne a odvážne," uviedol. Dodal, že podporuje tie najambicióznejšie ciele a návrhy na redukciu emisií, s dôrazom na spravodlivosť, lebo zelená budúcnosť musí byť "fér pre všetkých". "Hlasujeme so zreteľom na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva, na ktorých bude mať klimatická zmena najvážnejší vplyv. Požadujeme lepšie pravidlá zaratávania a zdaňovania emisií či postupné, no efektívne odstránenie emisných povoleniek, ktoré nás brzdia v inovačnom úsilí a spomaľujú dosiahnutie cieľov uhlíkovej neutrality," vysvetlil.

Michal Wiezik, archívna snímka.
Foto: TASR Jaroslav Novák


Robert Hajšel (Smer-SD) zdôraznil, že je potrebné dať jasnú prioritu obnoviteľným zdrojom, ale zároveň zaviesť povinné výnimky pre sociálne zraniteľných a chudobou ohrozených občanov. Táto kategória ľudí podľa neho už dnes na Slovensku musí platiť čoraz vyššie ceny za energie. "Presadil som to ako hlavný spravodajca v revízii smernice o zdaňovaní energií odhlasovanej nedávno vo Výbore EP pre energetiku a som presvedčený, že takýto postup treba aplikovať aj v ďalších častiach balíka Fit for 55, či už ide o emisné povolenky, uhlíkové clo, alebo Sociálny klimatický fond," vysvetlil.

Hajšel zároveň vyjadril obavy, že úplný zákaz predaja automobilov so spaľovacím motorom od roku 2035 poškodí nielen automobilový priemysel, ale aj ľudí. "Podobne, zamýšľané spoplatňovanie paliva na vykurovanie a cestnú dopravu by malo byť v istom prechodnom období obmedzené iba na administratívne a komerčné budovy a autobusy a nemalo by sa týkať súkromných osobných áut a vykurovania domácností," odkázal poslanec.