Sarajevo 4. júna (TASR) - Riadiaci výbor Rady na implementáciu mieru (PIC) vo štvrtok nevybral nového vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva pre Bosnu a Hercegovinu. Európske krajiny a Spojené štáty sa podľa miestnych médií nedokázali dohodnúť na spoločnom kandidátovi, píše TASR na základe správy agentúry HINA.

Zástupcovia najvplyvnejších západných krajín, Európskej únie a Turecka sa stretli v Sarajeve za zatvorenými dverami s cieľom vybrať nástupcu Christiana Schmidta, ktorý 10. mája odstúpil z funkcie po „obrovskom a neočakávanom“ tlaku zo strany Washingtonu. Dvojdňové stretnutie sa skončilo bez výberu spoločného kandidáta, rokovania však budú pokračovať.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio vo Washingtone vyhlásil, že USA by chceli vo funkcii vidieť Taliana. Hoci meno preferovaného kandidáta priamo nepovedal, podľa médií ide o diplomata Antonia Zanardi Landiho. Ten sa na štvrtkovom stretnutí v Sarajeve osobne zúčastnil.

Niekoľko európskych krajín vyjadrilo voči americkej voľbe námietky. Francúzsko vo funkcii presadzuje diplomata Reného Troccaza, ktorého podporili aj Nemecko a Spojené kráľovstvo.

Úrad vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu bol zriadený po skončení občianskej vojny v roku 1995. Jeho úlohou je dohliadať na implementáciu tzv. Daytonskej mierovej dohody, ktorou sa skončil medzietnický konflikt v regióne.

Vysoký predstaviteľ, ktorého menuje riadiaci výbor Rady na implementáciu mieru, disponuje rozsiahlymi právomocami vrátane možnosti presadzovať zákony alebo odvolávať volených predstaviteľov.

Nemecký diplomat Christian Schmidt tieto právomoci využíval, predovšetkým pri svojich sporoch s bosnianskosrbským lídrom a spojencom Moskvy Miloradom Dodikom.

Rusko v máji počas zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN o situácii v tomto balkánskom štáte vyzvalo na okamžité zatvorenie Úradu vysokého predstaviteľa (OHR) v Bosne. Spojené štáty zachovanie tejto funkcie podporujú, no chcú, aby nasledujúci vysoký predstaviteľ postupne odovzdal právomoci miestnym inštitúciám.

V samotnej Bosne žiadajú srbskí a chorvátski lídri zrušenie tohto postu alebo aspoň obmedzenie jeho právomocí. Bosnianski (moslimskí) predstavitelia však tvrdia, že právomoci vysokého predstaviteľa by mali zostať zachované.

Od vojny v rokoch 1992 – 1995 zostáva Bosna rozdelená na srbskú a bosniansko-chorvátsku entitu, ktoré však spájajú len slabé centrálne inštitúcie.

Pre európskych predstaviteľov je dôležité, aby nový vysoký predstaviteľ „stelesňoval voľbu Bosny a Hercegoviny usilovať sa o vstup do Európskej únie“, ako v pondelok v Sarajeve zdôraznil predseda Európskej rady António Costa.