Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Odborníci vysvetľujú, že tieto zdanlivo protichodné javy prebiehajú súčasne kvôli vplyvu ľudskej činnosti na planétu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Ottawa 29. júla (TASR) - Hoci sa tohtoročné leto na celom svete nesie v znamení požiarov, kľúčové globálne štatistiky lesných požiarov v skutočnosti dosahujú rekordné minimá. Zatiaľ čo v Európe a Severnej Amerike naberajú požiare na extrémnosti, celosvetový pokles je dôsledkom najmä efektívnejšej kontroly ohňa v Afrike a v Ázii, informuje TASR na základe stredajšej správy agentúry AP.
Odborníci vysvetľujú, že tieto zdanlivo protichodné javy prebiehajú súčasne kvôli vplyvu ľudskej činnosti na planétu. Podľa vedca Mikea Flannigana z kanadskej univerzity Thompson Rivers University ide o zdanlivý paradox, obe tvrdenia sú však pravdivé.
Lesný požiar v Španielsku je s rozlohou viac než 500 štvorcových kilometrov najväčším zaznamenaným v histórii krajiny. Celkovo v Európe zhorelo len o niečo menej územia než počas doterajšieho historického maxima z minulého roka.
V Kanade a USA je rozloha spálenej pôdy minimálne o 25 percent vyššia ako 10-ročný priemer a viac než dvojnásobná v porovnaní s obdobím pred niekoľkými desaťročiami. Dym z týchto požiarov zasiahol celé časti kontinentov a rapídne zhoršil kvalitu ovzdušia.
Program Európskej únie pre pozorovanie Zeme Copernicus zaznamenal začiatkom júla historicky najnižšie globálne emisie z požiarov, čo je kľúčový ukazovateľ ich výskytu. Emisie uhlíka z horenia dosiahli najnižšiu úroveň od začiatku satelitných meraní pred takmer 25 rokmi, čo predstavuje zhruba polovicu hodnôt zo začiatku tohto tisícročia. Vedec Mark Parrington z centra Copernicus uviedol, že za tým stojí zmena poľnohospodárskych postupov, lepší manažment požiarov a migrácia obyvateľstva.
Viac ako tri štvrtiny globálnych emisií z horenia vegetácie pochádzajú tradične z Afriky a Ázie, zatiaľ čo na Severnú Ameriku a Európu pripadá menej než jedna osmina. Na afrických savanách v minulosti každoročne horeli obrovské plochy trávnatých porastov.
John Abatzoglou z Kalifornskej univerzity v Merced však upozorňuje, že s rozširovaním plôch na bývanie a poľnohospodárstvo ľudia tieto požiare obmedzujú a vytvárajú bariéry proti ich šíreniu. V Ázii a v oblasti Amazónie sa oheň zas často využíva na zámerné čistenie pôdy.
V Severnej Amerike a Európe sa človek na extrémnych požiaroch podieľa iným spôsobom – klimatické zmeny spôsobuje spaľovanie uhlia, ropy a plynu. Podľa expertov vyššie teploty spôsobujú rýchlejšie vysušovanie pôdy a predlžujú obdobie požiarov.
Aktivita požiarov sa v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne ešte zhorší v dôsledku formujúceho sa mimoriadne silného javu El Nio, ktorý ovplyvní najmä tropické oblasti, tropické pralesy v Amazónii, ako aj juhovýchodnú Áziu a západné Tichomorie. Bez ohľadu na tento jav však vedci varujú, že zasiahnuté regióny v Severnej Amerike a v Európe budú musieť urýchlene zlepšiť plánovanie, adaptáciu a zaviesť preventívne riadené vypaľovanie prebytočného porastu. Podľa vedkyne Jennifer Balchovej z Coloradskej univerzity otázkou už totiž nie je to, či krajina začne horieť, ale kedy sa tak stane, dodáva AP.
Odborníci vysvetľujú, že tieto zdanlivo protichodné javy prebiehajú súčasne kvôli vplyvu ľudskej činnosti na planétu. Podľa vedca Mikea Flannigana z kanadskej univerzity Thompson Rivers University ide o zdanlivý paradox, obe tvrdenia sú však pravdivé.
Lesný požiar v Španielsku je s rozlohou viac než 500 štvorcových kilometrov najväčším zaznamenaným v histórii krajiny. Celkovo v Európe zhorelo len o niečo menej územia než počas doterajšieho historického maxima z minulého roka.
V Kanade a USA je rozloha spálenej pôdy minimálne o 25 percent vyššia ako 10-ročný priemer a viac než dvojnásobná v porovnaní s obdobím pred niekoľkými desaťročiami. Dym z týchto požiarov zasiahol celé časti kontinentov a rapídne zhoršil kvalitu ovzdušia.
Program Európskej únie pre pozorovanie Zeme Copernicus zaznamenal začiatkom júla historicky najnižšie globálne emisie z požiarov, čo je kľúčový ukazovateľ ich výskytu. Emisie uhlíka z horenia dosiahli najnižšiu úroveň od začiatku satelitných meraní pred takmer 25 rokmi, čo predstavuje zhruba polovicu hodnôt zo začiatku tohto tisícročia. Vedec Mark Parrington z centra Copernicus uviedol, že za tým stojí zmena poľnohospodárskych postupov, lepší manažment požiarov a migrácia obyvateľstva.
Viac ako tri štvrtiny globálnych emisií z horenia vegetácie pochádzajú tradične z Afriky a Ázie, zatiaľ čo na Severnú Ameriku a Európu pripadá menej než jedna osmina. Na afrických savanách v minulosti každoročne horeli obrovské plochy trávnatých porastov.
John Abatzoglou z Kalifornskej univerzity v Merced však upozorňuje, že s rozširovaním plôch na bývanie a poľnohospodárstvo ľudia tieto požiare obmedzujú a vytvárajú bariéry proti ich šíreniu. V Ázii a v oblasti Amazónie sa oheň zas často využíva na zámerné čistenie pôdy.
V Severnej Amerike a Európe sa človek na extrémnych požiaroch podieľa iným spôsobom – klimatické zmeny spôsobuje spaľovanie uhlia, ropy a plynu. Podľa expertov vyššie teploty spôsobujú rýchlejšie vysušovanie pôdy a predlžujú obdobie požiarov.
Aktivita požiarov sa v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne ešte zhorší v dôsledku formujúceho sa mimoriadne silného javu El Nio, ktorý ovplyvní najmä tropické oblasti, tropické pralesy v Amazónii, ako aj juhovýchodnú Áziu a západné Tichomorie. Bez ohľadu na tento jav však vedci varujú, že zasiahnuté regióny v Severnej Amerike a v Európe budú musieť urýchlene zlepšiť plánovanie, adaptáciu a zaviesť preventívne riadené vypaľovanie prebytočného porastu. Podľa vedkyne Jennifer Balchovej z Coloradskej univerzity otázkou už totiž nie je to, či krajina začne horieť, ale kedy sa tak stane, dodáva AP.
