Attack on Prime Minister
News in English
Luxembursko, Írsko a Slovensko vlani zaznamenali najmenej vyhostení cudzincov, a to mimo hraníc EÚ aj do iných krajín eurobloku.
Autor TASR
Brusel 8. mája (TASR) - Členské štáty odmietli v roku 2022 vstup na územie Európskej únie 141.060 občanom z krajín mimo EÚ. Nelegálne sa v jednej z krajín EÚ zdržiavalo 1,08 milióna cudzincov bez dokladov a 422.400 ľuďom nariadili opustiť členské krajiny. Vyplýva to z najnovších údajov, ktoré zverejnil štatistický úrad EÚ Eurostat, informuje spravodajca TASR.
Počet cudzincov nelegálne prítomných v EÚ sa vlani zvýšil o 59 percent v porovnaní s rokom 2021 (679.730). Najväčší počet občanov nečlenských krajín EÚ žijúcich bez dokladov na svojom území hlásilo Maďarsko (222.520) nasledované Nemeckom (198.310) a Talianskom (138.420).
Medzi osobami nelegálne sa zdržiavajúcimi v EÚ zaznamenali najviac občanov Sýrie (175.960), Afganistanu (119.520) a Maroka (60.215).
Na základe príkazu na vyhostenie vrátili 96.795 občanov tretích krajín do iného štátu (vrátane iných členských krajín EÚ), z toho 77.530 návratov bolo mimo hraníc Únie.
Údaje zozbierané Eurostatom naznačili, že najväčší počet odopretí vstupu hlásili Poľsko (23.330), Maďarsko (15.780), Chorvátsko (11.800) a Írsko (9240).
Najväčší počet odopretí vstupu do EÚ (28.890) bol u občanov Ukrajiny, najmä v dôsledku prekročenia dĺžky bezvízového pobytu a neplatných víz či povolení na pobyt. Nasledovali občania Albánska (15.630) a Ruska (10.860).
Spomedzi krajín EÚ vykázalo najväčší počet občanov nečlenských štátov Francúzsko, ktorého úrady nariadili opustiť územie 135.650 cudzincom, potom Chorvátsko (40.525) a Grécko (33.500). Najviac sa príkazy na vyhostenie týkali Alžírčanov (33.535), Maročanov (30.510) a Pakistancov (25.280).
Francúzsko tiež hlásilo najväčší počet občanov z krajín mimo EÚ, ktorých vrátili do iného členského štátu Únie (14.240). Nasledovali Nemecko (13.130) a Švédsko (10.490). V tejto kategórii sa to najviac týkalo Albáncov (9950), Gruzíncov (8040) a Sýrčanov (5590).
Luxembursko, Írsko a Slovensko vlani zaznamenali najmenej vyhostení cudzincov, a to mimo hraníc EÚ aj do iných krajín eurobloku.
Počet cudzincov nelegálne prítomných v EÚ sa vlani zvýšil o 59 percent v porovnaní s rokom 2021 (679.730). Najväčší počet občanov nečlenských krajín EÚ žijúcich bez dokladov na svojom území hlásilo Maďarsko (222.520) nasledované Nemeckom (198.310) a Talianskom (138.420).
Medzi osobami nelegálne sa zdržiavajúcimi v EÚ zaznamenali najviac občanov Sýrie (175.960), Afganistanu (119.520) a Maroka (60.215).
Na základe príkazu na vyhostenie vrátili 96.795 občanov tretích krajín do iného štátu (vrátane iných členských krajín EÚ), z toho 77.530 návratov bolo mimo hraníc Únie.
Údaje zozbierané Eurostatom naznačili, že najväčší počet odopretí vstupu hlásili Poľsko (23.330), Maďarsko (15.780), Chorvátsko (11.800) a Írsko (9240).
Najväčší počet odopretí vstupu do EÚ (28.890) bol u občanov Ukrajiny, najmä v dôsledku prekročenia dĺžky bezvízového pobytu a neplatných víz či povolení na pobyt. Nasledovali občania Albánska (15.630) a Ruska (10.860).
Spomedzi krajín EÚ vykázalo najväčší počet občanov nečlenských štátov Francúzsko, ktorého úrady nariadili opustiť územie 135.650 cudzincom, potom Chorvátsko (40.525) a Grécko (33.500). Najviac sa príkazy na vyhostenie týkali Alžírčanov (33.535), Maročanov (30.510) a Pakistancov (25.280).
Francúzsko tiež hlásilo najväčší počet občanov z krajín mimo EÚ, ktorých vrátili do iného členského štátu Únie (14.240). Nasledovali Nemecko (13.130) a Švédsko (10.490). V tejto kategórii sa to najviac týkalo Albáncov (9950), Gruzíncov (8040) a Sýrčanov (5590).
Luxembursko, Írsko a Slovensko vlani zaznamenali najmenej vyhostení cudzincov, a to mimo hraníc EÚ aj do iných krajín eurobloku.
