Exilový premiér Lobsang Sangaj vyzval Peking, aby prijal strednú cestu presadzovanú Tibeťanmi: ich skutočnú autonómiu v rámci čínskej ústavy, po vzore Hongkongu a Macaa.
Autor TASR
Dharamsala 10. marca (TASR) - Premiér tibetskej exilovej vlády Lobsang Sangaj obvinil dnes Čínu zo zodpovednosti za nedávnu vlnu sebaupálení Tibeťanov s tým, že im uprela právo na konvenčné protesty.
Sangaj uviedol, že Tibeťanom neostala iná možnosť než podniknúť extrémne činy a podpáliť sa na protest proti čínskej vláde a jej potláčaniu tibetského náboženstva a kultúry. V posledných necelých troch mesiacoch sa objavili správy o 14 prípadoch sebaupálenia. Od roku 2009 sa podľa Sangaja podpálilo 26 Tibeťanov.
Vyjadrenie Sangaja prišlo v deň, keď si Tibeťania pripomínajú dve výročia: neúspešného povstania z roku 1959, ktoré viedlo k úteku ich duchovného vodcu dalajlámu do Indie, a krvavých protivládnych nepokojov, ktoré otriasli tibetskou metropolou Lhasa v roku 2008.
"S Tibeťanmi skutočne zaobchádzajú ako s druhoradými občanmi," uviedol Sangaj. "Keď sa Tibeťania pokojne zídu a žiadajú základné práva vymedzené v čínskej ústave, zatýkajú ich, strieľajú na nich a zabíjajú ich ako pri pokojných protestoch z 23.-24. januára, keď Číňania oslavovali svoj nový rok."
Exilový premiér vyzval Peking, aby prijal strednú cestu presadzovanú Tibeťanmi: ich skutočnú autonómiu v rámci čínskej ústavy, po vzore Hongkongu a Macaa.
Čínska vláda tvrdí, že dalajláma sa snaží zničiť zvrchovanosť krajiny presadzovaním nezávislosti Tibetu. Deväť kôl rozhovorov medzi zástupcami oboch strán neviedlo k žiadnemu pokroku.
Sangaj vyjadril ochotu obnoviť dialóg s Pekingom po takmer dvoch rokoch. Pokojné riešenie tibetskej otázky je podľa neho v záujme Číny, Číňanov i Tibeťanov.
Uviedol tiež, že Tibet sa stal jednou z najviac militarizovaných oblastí v regióne, keď v ňom Čína umiestnila niekoľko armádnych divízií a tisíce príslušníkov polovojenských síl.
"Čínsky vedec nedávno konštatoval, že v Lhase je viac Číňanov než Tibeťanov, viac policajtov než mníchov a viac bezpečnostných kamier než okien. Celý región je pod nevyhláseným stanným právom," vyhlásil.
Sangaj uviedol, že Tibeťanom neostala iná možnosť než podniknúť extrémne činy a podpáliť sa na protest proti čínskej vláde a jej potláčaniu tibetského náboženstva a kultúry. V posledných necelých troch mesiacoch sa objavili správy o 14 prípadoch sebaupálenia. Od roku 2009 sa podľa Sangaja podpálilo 26 Tibeťanov.
Vyjadrenie Sangaja prišlo v deň, keď si Tibeťania pripomínajú dve výročia: neúspešného povstania z roku 1959, ktoré viedlo k úteku ich duchovného vodcu dalajlámu do Indie, a krvavých protivládnych nepokojov, ktoré otriasli tibetskou metropolou Lhasa v roku 2008.
"S Tibeťanmi skutočne zaobchádzajú ako s druhoradými občanmi," uviedol Sangaj. "Keď sa Tibeťania pokojne zídu a žiadajú základné práva vymedzené v čínskej ústave, zatýkajú ich, strieľajú na nich a zabíjajú ich ako pri pokojných protestoch z 23.-24. januára, keď Číňania oslavovali svoj nový rok."
Exilový premiér vyzval Peking, aby prijal strednú cestu presadzovanú Tibeťanmi: ich skutočnú autonómiu v rámci čínskej ústavy, po vzore Hongkongu a Macaa.
Čínska vláda tvrdí, že dalajláma sa snaží zničiť zvrchovanosť krajiny presadzovaním nezávislosti Tibetu. Deväť kôl rozhovorov medzi zástupcami oboch strán neviedlo k žiadnemu pokroku.
Sangaj vyjadril ochotu obnoviť dialóg s Pekingom po takmer dvoch rokoch. Pokojné riešenie tibetskej otázky je podľa neho v záujme Číny, Číňanov i Tibeťanov.
Uviedol tiež, že Tibet sa stal jednou z najviac militarizovaných oblastí v regióne, keď v ňom Čína umiestnila niekoľko armádnych divízií a tisíce príslušníkov polovojenských síl.
"Čínsky vedec nedávno konštatoval, že v Lhase je viac Číňanov než Tibeťanov, viac policajtov než mníchov a viac bezpečnostných kamier než okien. Celý región je pod nevyhláseným stanným právom," vyhlásil.