Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 20. november 2026Meniny má Félix
< sekcia Zahraničie

Expert Vuksanović: Prirovnania Šen-čenu k Jalte boli prehnané

Americký prezident Donald Trump (vpravo), čínsky prezident Si Ťin-pching (uprostred) a ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) počas ich trilaterálneho stretnutia v rámci summitu organizácie Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v čínskom Šen-čene vo štvrtok 19. novembra 2026. Foto: TASR/AP

O podobe novej bezpečnostnej architektúry podľa neho rozhodne výsledok vojny, budúcnosť americkej prítomnosti v Európe a aj to, ako Európa zvládne krízu, ktorej sama čelí.

Londýn/Bratislava 20. novembra (TASR) – Stretnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v čínskom Šen-čene neprinieslo zásadnú geopolitickú zmenu, ktorú mnohí komentátori predpovedali. Prirovnania k Jalte sa ukázali ako prehnané a nepresné. Pre TASR to uviedol Vuk Vuksanović, odborník na zahraničnú politiku a veľkú stratégiu z Katedry vojnových štúdií na King's College London.

Vyjadrenia prezidentov týkajúce sa potreby reformovať OSN sú podľa neho staré, všeobecné a ich výsledok je neistý. Záväzky v oblasti energetiky sa síce zaoberajú skutočným problémom, ich naplnenie je však otázne v situácii, keď sú dve významné energetické mocnosti - Rusko a Irán - zapojené do dvoch veľkých vojnových konfliktov. Vágny je podľa Vuksanovića aj záväzok v jadrovej oblasti. „Nikto nevie, čo sa bude diať, keďže dvojstranné zmluvy medzi USA a Ruskom väčšinou vypršali a Čína naďalej rozširuje svoj jadrový arzenál, aby sa svojou jadrovou silou priblížila USA a Rusku,“ uviedol.

Najvýraznejšia je podľa neho pasáž o medzinárodnom trestnom súdnictve. Lídri v nej zdôraznili potrebu imunity štátnych predstaviteľov a uviedli, že Medzinárodný trestný súd (ICC) a podobné inštitúcie nesmú zneužívať svoju právomoc. USA, Rusko ani Čína nie sú zmluvnými stranami Rímskeho štatútu, ktorým bol ICC zriadený, a jeho právomoc voči sebe neuznávajú. Túto časť vyhlásenia preto podporili bez problémov. Podľa Vuksanovića sa týka najmä Ruska, keďže ICC vydal zatykač na Putina, ale aj spojenectva USA a Izraela, pretože súd nariadil zatknúť aj izraelského premiéra Benjamina Netanjahua.

Ukrajina sa vo vyhlásení nespomína. Ak o nej lídri hovorili, tak za zatvorenými dverami, myslí si analytik. „Vojna na Ukrajine sa rozhodne na bojisku, a nie za rokovacím stolom, keďže priestor na kompromis neexistuje,“ zdôraznil Vuksanović. Moskva sa podľa neho snaží protivníka vyčerpať a takto zvíťaziť. Zároveň trvá na tom, aby získala kontrolu nad Donbasom a Ukrajina nevstúpila do NATO.

Putin v súvislosti so Šen-čenom tvrdil, že Jaltská konferencia v roku 1945 nerozdelila svet na sféry vplyvu, ale uznala vtedajšiu geopolitickú realitu. „Analógie s druhou svetovou vojnou tu určite sú, pretože táto skúsenosť dodnes formuje ruskú politickú psychiku a strategické myslenie,“ uviedol Vuksanović. „Hoci sme ďaleko od veľkého diplomatického procesu, ktorý by vytvoril novú európsku bezpečnostnú architektúru, Rusi o ňu stoja od konca studenej vojny,“ dodal. Bezprostredným cieľom Moskvy je podľa neho dosiahnuť víťazstvo na Ukrajine a následne ho využiť na to, aby ovplyvnila podobu nového bezpečnostného usporiadania.

O podobe novej bezpečnostnej architektúry podľa neho rozhodne výsledok vojny, budúcnosť americkej prítomnosti v Európe a aj to, ako Európa zvládne krízu, ktorej sama čelí. Nič však podľa Vuksanovića nenasvedčuje tomu, že by sa vojna chýlila ku koncu. „Pre Ukrajincov to, žiaľ, nie je dobrá správa,“ uzavrel.