Americký prezident Barack Obama (vpravo) reční o krízovej situácii v Sýrii v Ružovej záhrade Bieleho domu vo Washingtone v sobotu 31. augusta 2013. V pozadí stojí viceprezident Joe Biden.Foto: TASR/AP
Ruský prezident podľa agentúry Reuters žiada dôkaz, že za útokom bol režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada.
Americký prezident Barack Obama oznámil dnes na tlačovej besede v Bielom dome, že Spojené štáty odpovedia vojensky na použitie chemických zbraní v Sýrii, ale až po tom, ako získa súhlas Kongresu.
"Po dôkladnom zvážení som sa rozhodol, že Spojené štáty by mali podniknúť vojenskú akciu proti sýrskym cieľom," povedal Obama vo svojom prejave. Podľa jeho slov sú americké vojenské plavidlá v Stredozemnom mori pripravené.
Najskôr však chce získať súhlas Kongresu, ako to požadovali niektorí zákonodarcovia. Ako vrchný veliteľ môže nariadiť útok aj bez schválenia Kongresu, ale chce, aby sa o ňom rokovalo. "Pre našu krajinu bude lepšie, ak Kongres vyjadrí svoje vlastné stanovisko," povedal prezident USA.
Zároveň vyzval zákonodarcov, aby zvážili, "akú správu vyšleme diktátorovi," ak mu bude umožnené zavraždiť stovky detí chemickými zbraňami bez strachu z odvety.
Snemovňa reprezentantov zváži vojenskú akciu proti Sýrii v týždeň začínajúci 9. septembrom, oznámil predseda Snemovne John Boehner a ďalší poprední predstavitelia republikánov.
"To poskytne prezidentovi čas, aby mohol predostrieť túto vec Kongresu i americkému ľudu," citovala Boehnera agentúra Reuters.
Americký vojenský zásah má byť podľa Obamu reakciou na útok chemickými zbraňami na predmestí Damasku, ktorý sa odohral 21. augusta. Podľa správy amerických tajných služieb, ktorú zverejnili v piatok, zahynulo pri útoku 1429 sýrskych civilistov vrátane 426 detí, pričom páchateľom bol sýrsky režim.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry zdôraznil, že podľa správy útok s "veľkou istotou" spáchal režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Získané spravodajské informácie ukazujú, že chemický útok starostlivo pripravoval a použil pri ňom nekonkretizovaný nervový plyn.
Britský premiér David Cameron podporuje Baracka Obamu v jeho stanovisku k Sýrii
Britský premiér David Cameron dnes povedal, že podporuje stanovisko amerického prezidenta Baracka Obamu k Sýrii. Informovala o tom agentúra Reuters.
Obama oznámil dnes na tlačovej besede v Bielom dome, že Spojené štáty odpovedia vojensky na použitie chemických zbraní v Sýrii, ale až po tom, ako získa súhlas Kongresu. "Po dôkladnom zvážení som sa rozhodol, že Spojené štáty by mali podniknúť vojenskú akciu proti sýrskym cieľom," povedal Obama vo svojom prejave. Podľa jeho slov sú americké vojenské plavidlá v Stredozemnom mori pripravené.
Cameronove plány na pridanie sa Británie k možnému vojenskému úderu zmaril vo štvrtok parlament, keď poslanci dolnej komory pomerom hlasov 285 ku 272 odmietli podporiť zapojenie Spojeného kráľovstva do časovo obmedzenej vojenskej intervencie v Sýrii.
Proti vojenskému zásahu v Sýrii sa vyslovili nielen opoziční labouristi, ktorí chcú počkať na výsledky práce inšpektorov OSN, ale podľa britských médií s ním nesúhlasia ani mnohí poslanci menšej vládnucej strany, liberálnych demokratov vicepremiéra Nicka Clegga.
Francúzsko počká na rozhodnutie Kongresu USA k Sýrii
Predstaviteľ francúzskej prezidentskej kancelárie, ktorého citovala agentúra Associated Press, povedal, že Francúzsko počká na rokovanie amerického Kongresu a francúzskeho parlamentu k Sýrii, kým rozhodne o vojenskej intervencii.
Francúzsky parlament sa zíde k Sýrii v stredu, ale prezident Hollande nepotrebuje pre vojenskú intervenciu jeho súhlas, dodala agentúra.
Americký prezident Barack Obama hovoril dnes telefonicky s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandom a zhodli sa, že svet musí vyslať rezolútnu správu sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi, že použitie chemických zbraní je neprijateľné. Oznámil to Biely dom.
Podľa agentúry Reuters Obama informoval Hollanda, že sa pokúsi získať súhlas Kongresu pre americkú vojenskú akciu proti Sýrii.
"Obaja vodcovia sa zhodli, že medzinárodné spoločenstvo musí poslať rezolútnu správu Asadovmu režimu - a ďalším, ktorí by zvažovali použitie chemických zbraní - že tieto zločiny sú neprijateľné a tí, ktorí porušujú túto medzinárodnú normu, sa budú musieť zodpovedať svetu," citovala z komuniké Bieleho domu agentúra Reuters.
Rusko zásah odmieta Barack Obama (vľavo) a Vladimír Putin Foto: TASR/AP V čase, keď sýrska vláda víťazí vo vojne, použitie chemických zbraní z jej strany by bolo "úplným nezmyslom", vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin. USA vyzval, aby upustili od útoku na Sýriu. Šéf Bieleho domu Barack Obama, laureát Nobelovej ceny za mier, by si mal podľa Putina uvedomiť, aký účinok by mal útok na civilistov.
Americká administratíva v piatok oznámila, že plánuje obmedzenú vojenskú akciu, aby potrestala režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada za "brutálny a ohavný" chemický útok z minulého týždňa na predmestí Damasku. USA tvrdia, že o život prišlo viac ako 1400 ľudí.
Putin ale podľa agentúry Reuters žiada dôkaz, že za útokom bol Asad. Barack Obama by mal podľa neho predložiť dôkaz inšpektorom OSN a Bezpečnostnej rade OSN. Putin na margo útoku povedal, že bol provokáciou zo strany "tých, ktorí chcú vtiahnuť ďalšie krajiny do sýrskeho konfliktu a chcú získať podporu mocných členov medzinárodnej arény, najmä Spojených štátov".
Putin povedal, že svetové veľmoci by mali o Sýrii diskutovať na schôdzke lídrov skupiny G20 v Petrohrade na budúci týždeň. "Je to dobrá platforma pre diskusiu o probléme. Prečo ju nevyužiť?" dodal šéf Kremľa.
OSN odmieta, že ustupuje USA
Foto: TASROrganizácia Spojených národov dnes odmietla dohady, že ustupuje Spojeným štátom, aby im umožnila vykonať letecké útoky na Sýriu. OSN tvrdí, že jej humanitárna práca vo vojnou zmietanej Sýrii bude pokračovať. Informovala o tom agentúra Reuters. "Videl som všetky druhy správ naznačujúcich, že odchod tímu odborníkov na chemické zbrane otvára okno nejakému typu vojenskej akcie," povedal hovorca OSN Martin Nesirky novinárom.
"Popravde, je to groteskné, a je to tiež urážkou viac 1000 zamestnancom OSN, ktorí sú na mieste v Sýrii poskytujúc humanitárnu pomoc a ktorí budú pokračovať v poskytovaní kritickej pomoci," dodal Nesirky.
Sýrski povstalci chcú využiť očakávanú americkú intervenciu
Opoziční bojovníci v Sýrii sa pripravujú na ofenzívu, v rámci ktorej chcú využiť očakávanú americkú vojenskú intervenciu. Oznámil to dnes veliteľ povstalcov Kásim Saadaddín. Zdôraznil však, že nemajú žiadny plán koordinácie so zahraničnými silami.
"Nádej spočíva vo využití výhody, keď budú niektoré oblasti oslabené inými útokmi. Niektorým skupinám sme nariadili, aby boli pripravené v každej provincii, aby pripravili svojich bojovníkov, keď príde útok," povedal pre agentúru Reuters Saadaddín, bývalý plukovník sýrskej armády, v súčasnosti hovorca povstaleckej Najvyššej vojenskej rady.
"Dostali vojenský plán, ktorý obsahuje prípravy na útok na niektoré ciele, ktoré, ako očakávame, budú zasiahnuté pri zahraničnom údere," povedal Saadaddín s tým, že plán pripravili bez pomoci zo strany zahraničných veľmocí. Dodal, že USA ani Francúzsko im neponúkli žiadne informácie.
Rusko údajne odložilo dodávky stíhačiek a protivzdušnej obrany do Sýrie
Rusko odložilo dodávky stíhačiek a systému protivzdušnej obrany do Sýrie, pretože vláda v Damasku za ne ešte nezaplatila. Informoval o tom dnes ruský denník Kommersant.
Dvanásť lietadiel typu /M2 neodíde do Sýrie skôr než v rokoch 2016-2017, píše denník s odvolaním sa na zdroje v štátnej zbrojárskej firme Rosoboronexport.
Ilustračná snímkaFoto: TASR/Jozef ĎurníkHoci Moskva a Damask dohodu uzavreli ešte v roku 2007, Rusi dodávky strojov odložili kvôli technickým záležitostiam a neskôr preto, že Sýria zaplatila len 30 percent z celkovej sumy, napísal Kommersant. Doplnil, že podľa predchádzajúcich správ z médií malo do Sýrie doraziť do konca tohto roka šesť stíhačiek.
Dodávku systému protivzdušnej obrany S-300 na základe dohody z roku 2010 Rusi takisto odložili, keďže Sýria neplatila. "Dodávky S-300 nepripadajú do úvahy, kým neuvidíme reálne peniaze," uviedol zdroj. Podľa neho sa pôvodne očakávalo, že systém Sýria dostane do júla 2014, dodávku ale teraz odložili do roku 2015 alebo 2016.
Agentúra RIA Novosti pripomenula, že najmodernejší ruský systém protivzdušnej obrany by mohol byť vážnou prekážkou pri potenciálnom útoku na Sýriu, ktorý plánujú Spojené štáty, aby potrestali režim za údajný chemický útok na civilistov.
Inšpektori OSN opustili Damask
Tím inšpektorov OSN, vyšetrujúcich údajný útok chemickými zbraňami v Sýrii spred poldruha týždňa, pricestoval dnes do Libanonu, oznámil agentúre Reuters očitý svedok.
Vyšetrovatelia prekročili hranice Sýrie so susedným Libanonom krátko nato, čo ráno opustili hotel v Damasku, kde boli ubytovaní.
Inšpektori OSN opúšťajú hotel v DamaskuFoto: TASR/APExperti by sa do Sýrie mali však ešte neskôr vrátiť, aby vyšetril viacero ďalších údajných útokov bojovým plynom, ku ktorým došlo počas sýrskej občianskej vojny, spresnil v piatok hovorca OSN Martin Nesirky.
Zatiaľ podľa neho nie je jasné, koľko času si úplná analýza vzoriek z miesta predpokladaného chemického útoku vyžiada. Vyšetrovatelia OSN sa snažia analýzu urýchliť, nie však na úkor vedeckej integrity. Skôr, ako bude možné vyvádzať závery, musí byť ukončená celá analýza, zdôraznil Nesirky.
Vo Washingtone medzitým ministerstvo obrany USA informovalo, že vo východnej časti Stredomoria operuje už šiesta americká bojová loď, San Antonio. Obojživelné plavidlo s niekoľkými stovkami amerických námorníkov na palube sa nachádza v blízkosti piatich amerických torpédoborcov s riadenými strelami, ktoré by mohli byť v rámci "obmedzenej, presne cielenej akcie", už čoskoro nasmerované na Sýriu, sumarizuje Reuters.
Rusko odmieta akciu proti Sýrii
Chuck Hage sa vrátil z cesty po Ázii v čase príprav na útok na SýriuFoto: TASR/APAmerický minister obrany Chuck Hagel sa v piatok večer vrátil do Washingtonu z týždňovej návštevy krajín juhovýchodnej Ázie, aby pokračoval v prípravách na možný vojenský útok na Sýriu. Oznámila to agentúra Associated Press s tým, že počas návratu z Filipín telefonoval s kolegami z Francúzska a Izraela.
Počas letu s reportérmi nehovoril. Predtým v Manile povedal, že americká vláda ešte stále zostavuje medzinárodnú koalíciu na akciu proti Sýrii.
Rusko v piatok odsúdilo vyhlásenie prezidenta USA Baracka Obamu, že zvažuje "obmedzenú a úzku" akciu proti Sýrii. "Tieto hrozby sú neprijateľné," povedal hovorca ministerstva zahraničných vecí Alexander Lukaševič. "Jednostranné použitie násilia", ktoré obchádza Bezpečnostnú radu OSN, by bolo porušením medzinárodného práva, skomplikovalo by politické riešenie krízy v Sýrii a vyústilo v nové obete na životoch, varoval.
Rusko je spojencom Sýrie a blokuje schválenie medzinárodnej akcie proti Sýrii v OSN.
Sýria označila obvinenia USA za lži
Sýria v piatok označila americké obvinenia, že napadla svojich civilistov s chemickými zbraňami, za "nepodložené lži", ktoré vychádzajú z "vykonštruovaných správ" povstalcov.
"Po dňoch zveličovania .... sa americký minister zahraničných vecí John Kerry spolieha na staré lži a vykonštruované správy zverejnené teroristami pred vyše týždňom," citovala sýrska tlačová agentúra SANA ministerstvo zahraničných vecí.
"Ministerstvo zahraničných vecí vyhlasuje, že to čo Kerry povedal ... boli nepodložené lži," napísala agentúra DPA.
Ministerstvo vyjadrilo "prekvapenie, ako svetová mocnosť klame verejnosť naivným spôsobom a odsúdilo, ako USA prijímajú rozhodnutia o vojne a mieri vychádzajúc z toho, čo je zverejnené na sociálnych sieťach či webových stránkach."
Inšpektori OSN boli vo vojenskej nemocnici
Hovorca OSN Martin Nesirky informoval, že inšpektori OSN navštívili v piatok vládnu vojenskú nemocnicu v Damasku, aby preverili obvinenia sýrskej vlády, podľa ktorých bol chemický útok vedený proti jej vojakom. Hovorca povedal, že inšpektori hovorili s pacientmi, aby si preverili, že sú tvrdenia Sýrie opodstatnené a či to majú začať vyšetrovať.
Sýrsky vládny režim uvádza, že vojakov hospitalizovali po útokoch chemickými zbraňami na predmestí Damasku v dňoch 22., 24. a 25. augusta.
Prípadné vyšetrovanie sýrskeho tvrdenia nebude ihneď. Inšpektori totiž dnes odcestujú zo Sýrie, kde dokončili vyšetrovanie chemického útoku pri Damasku z 21. augusta. Vláda USA uviedla, že bolo zabitých 1429 ľudí a obvinila z útoku sýrske vládne sily.
Prehľad vojenských intervencií USA od vojny vo Vietname
Od vojny vo Vietname sa Spojené štáty zúčastnili na viacerých vojenských intervenciách. V čase, keď sa pripravujú zasiahnuť proti Sýrii, ktorú obvinili z použitia chemických zbraní voči vlastným občanom, pripomenul denník Washington Post desať významných amerických vojenských intervencií - s tým, že niektoré z nich sa uskutočnili bez schválenia OSN.
- GRENADA, október 1983 (jednostranná americká akcia)
Po krvavom prevrate v tejto malej karibskej ostrovnej krajine dal príkaz na intervenciu prezident USA Ronald Reagan.
- PANAMA, december 1989 (jednostranná americká akcia)
Vyše 27.000 amerických vojakov obsadilo približne na mesiac Panamu, kde zvrhlo prezidenta Manuela Noriegu. Funkcie sa ujal nový prezident.
- IRAK (s mandátom OSN)
Keď armáda irackého vládcu Saddáma Husajna obsadila v auguste 1990 Kuvajt, Bezpečnostná rada OSN uvalila na Irak ekonomické sankcie. Keď vypršala lehota, ktorú OSN dala Iraku, aby sa stiahol, USA začala rozsiahlu leteckú vojnu, ktorá vyhnala iracké sily z Kuvajtu. Koaličné sily na čele s USA postúpili ďaleko do územia Iraku.
- SOMÁLSKO, august až október 1993 (s mandátom OSN)
- AFGANISTAN A SUDÁN, august 1998 (jednostranná americká akcia)
Po bombových útokoch na americké ambasády v Keni a Tanzánii vyslali USA riadené strely na štyri výcvikové teroristické tábory v Afganistane v snahe zabiť vodcu al-Káidy Usámu bin Ládina a jeho spolupracovníkov. Raketami zničili aj farmaceutický výrobný závod v Sudáne, tvrdiac, že pomáha bin Ládinovi pri výrobe chemických zbraní.
- JUHOSLÁVIA, marec 1999 (operácia NATO bez mandátu OSN)
NATO zaútočilo letecky v Srbsku a Kosove, pretože prezident Slobodan Miloševič pokračoval v etnickom prenasledovaní kosovských Albáncov, ktorí organizovali masové protesty proti srbskej vláde. Po niekoľkých týždňoch bombardovania sa juhoslovanské sily stiahli z Kosova a Miloševič pristúpil na medzinárodný mierový plán na ukončenie bojov.
- AFGANISTAN (BR OSN schválila vytvorenie ISAF dva mesiace po začatí vojny)
Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 USA začali vojnu v Afganistane, ktorý poskytol útočisko vedeniu al-Káidy. Po zvrhnutí vlády Talibanu prevzali USA a ich spojenci kontrolu nad časťami krajiny a odvtedy bojujú s povstalcami. Dva mesiace po začatí Američanmi vedeného útoku BR OSN schválila vznik medzinárodných bezpečnostných asistenčných síl, aby dozerali na bezpečnosť v krajine a viedli výcvik afganských síl.
- IRAK, marec 2003-2011 (jednostranná americká akcia)
Vojnu Iraku vyhlásil prezident USA George W. Bush s cieľom "zbaviť Irak zbraní masového ničenia" a Saddáma Husajna. USA začali leteckým útokom na Bagdad, po ktorom nasledovala pozemná invázia vedúca rýchlo k pádu režimu.
- PAKISTAN, JEMEN, SOMÁLSKO, útoky bezpilotných lietadiel
Od roku 2002 USA pravidelne útočia bezpilotnými lietadlami na teroristické ciele v Pakistane, Jemene a Somálsku. Počet týchto útokov sa zdvojnásobil za vlády prezidenta USA Baracka Obamu, ktorý rozšíril rozsah aj intenzitu boje s militantmi na Blízkom východe a v Afrike. OSN taktiku využívania bezpilotných lietadiel kritizovala s tým, že neberie ohľad na civilistov.
- LÍBYA 2011 (s mandátom OSN)
V marci 2011 začali Francúzsko a Británia s pomocou USA vojenskú operáciu v Líbyi. Misia NATO sa skončila krátko po smrti líbyjského vodcu Muammara Kaddáfího v októbri 2011.
