FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Turecký minister povedal, že Spojené štáty tlačia na Izrael, aby umožnil Turecku zúčastniť sa na stabilizačných silách.
Autor TASR
Dauha 6. decembra (TASR) - Odzbrojenie palestínskeho militantného hnutia Hamas nemôže byť prioritou, predchádzať mu musí vytvorenie budúcej vlády nad Pásmom Gazy. V sobotu to na okraj diplomatickej konferencie v katarskej Dauhe povedal turecký minister zahraničných vecí Hakan Fidan. TASR o tom informuje podľa správ agentúry Reuters a AFP.
Na to, aby sa Hamas mohol odzbrojiť, je podľa Fidana potrebné najprv vytvoriť dôveryhodnú palestínsku civilnú správu a preveriť a vyškoliť policajné zložky. Bez týchto počiatočných krokov očakávať od Hamasu, že zloží zbrane v prvej fáze dohody o prímerí, nie je realistické ani realizovateľné, uviedol minister v rozhovore.
„Najprv musíme vidieť, že palestínsky technokratický výbor preberá správu Gazy, potom musíme vidieť, že sa vytvára policajný zbor na udržiavanie poriadku v Gaze – opäť Palestínčanmi, nie Hamasom,“ povedal šéf tureckej diplomacie s tým, že militantné hnutie je podľa neho pripravené odovzdať vládu nad Pásmom Gazy.
Upozornil zároveň, že ak medzinárodné spoločenstvo nepokročí s plánom prímeria do druhej fázy, bude to pre svet a Spojené štáty podľa neho znamenať obrovský neúspech. V tejto súvislosti poznamenal, že úsilie dosiahnuť mier v Pásme Gazy osobne viedol americký prezident Donald Trump.
Turecko podľa agentúry Reuters patrí medzi najhlasnejších kritikov izraelského ťaženia proti Hamasu v Pásme Gazy. Zohralo kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní dohody o prímerí a podpísalo ju ako garant. Opakovane tiež vyjadrilo ochotu pripojiť sa k monitorovaniu plnenia dohody, čo však Izrael dôrazne odmieta.
Rokovania o druhej fáze Trumpovho 20-bodového plánu na ukončenie vojny v Pásme Gazy pokračujú. V rámci nej má Izrael stiahnuť svoje jednotky z Pásma Gazy, tamojšiu vládu má prevziať dočasná prechodná správa zložená z palestínskych technokratov pod dohľadom medzinárodnej tzv. Rady mieru a nasadené do enklávy majú byť medzinárodné stabilizačné sily (ISF).
Obzvlášť náročné pre rokovacie strany je nájsť zhodu ohľadom zloženia a mandátu ISF. Fidana na konferencii v Dauhe povedal, že otvorené zostávajú otázky týkajúce sa veliteľskej štruktúry síl a toho, ktoré štáty by sa na nich podieľali. Arabské a moslimské krajiny so svojou účasťou váhajú, poznamenala AFP.
Turecký minister povedal, že Spojené štáty tlačia na Izrael, aby umožnil Turecku zúčastniť sa na stabilizačných silách. Ankara už podľa Reuters vyjadrila pripravenosť vyslať svojich vojakov, ak to bude potrebné.
Na to, aby sa Hamas mohol odzbrojiť, je podľa Fidana potrebné najprv vytvoriť dôveryhodnú palestínsku civilnú správu a preveriť a vyškoliť policajné zložky. Bez týchto počiatočných krokov očakávať od Hamasu, že zloží zbrane v prvej fáze dohody o prímerí, nie je realistické ani realizovateľné, uviedol minister v rozhovore.
„Najprv musíme vidieť, že palestínsky technokratický výbor preberá správu Gazy, potom musíme vidieť, že sa vytvára policajný zbor na udržiavanie poriadku v Gaze – opäť Palestínčanmi, nie Hamasom,“ povedal šéf tureckej diplomacie s tým, že militantné hnutie je podľa neho pripravené odovzdať vládu nad Pásmom Gazy.
Upozornil zároveň, že ak medzinárodné spoločenstvo nepokročí s plánom prímeria do druhej fázy, bude to pre svet a Spojené štáty podľa neho znamenať obrovský neúspech. V tejto súvislosti poznamenal, že úsilie dosiahnuť mier v Pásme Gazy osobne viedol americký prezident Donald Trump.
Turecko podľa agentúry Reuters patrí medzi najhlasnejších kritikov izraelského ťaženia proti Hamasu v Pásme Gazy. Zohralo kľúčovú úlohu pri sprostredkovaní dohody o prímerí a podpísalo ju ako garant. Opakovane tiež vyjadrilo ochotu pripojiť sa k monitorovaniu plnenia dohody, čo však Izrael dôrazne odmieta.
Rokovania o druhej fáze Trumpovho 20-bodového plánu na ukončenie vojny v Pásme Gazy pokračujú. V rámci nej má Izrael stiahnuť svoje jednotky z Pásma Gazy, tamojšiu vládu má prevziať dočasná prechodná správa zložená z palestínskych technokratov pod dohľadom medzinárodnej tzv. Rady mieru a nasadené do enklávy majú byť medzinárodné stabilizačné sily (ISF).
Obzvlášť náročné pre rokovacie strany je nájsť zhodu ohľadom zloženia a mandátu ISF. Fidana na konferencii v Dauhe povedal, že otvorené zostávajú otázky týkajúce sa veliteľskej štruktúry síl a toho, ktoré štáty by sa na nich podieľali. Arabské a moslimské krajiny so svojou účasťou váhajú, poznamenala AFP.
Turecký minister povedal, že Spojené štáty tlačia na Izrael, aby umožnil Turecku zúčastniť sa na stabilizačných silách. Ankara už podľa Reuters vyjadrila pripravenosť vyslať svojich vojakov, ak to bude potrebné.
