< sekcia Zahraničie

Poslanec Fideszu navrhol zriadiť v Budapešti múzeum Trianonu

Ilustrčné foto Foto: TASR/AP

Na jeho založenie navrhol vyčleniť zo štátneho rozpočtu dve miliardy forintov (takmer 7 miliónov eur).

Budapešť 31. októbra (TASR) - Poslanec za maďarskú vládnu stranu Fidesz László Simon inicioval v parlamente návrh na založenie múzea Trianonu v Budapešti. Politik, ktorý je predsedom parlamentného výboru pre kultúru a médiá, návrh predložil v stredu v rámci úpravy zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, informovalo internetové vydanie maďarského denníka Magyar Nemzet.

"Po prvej svetovej vojne prišlo Maďarsko podpísaním Trianonskej mierovej zmluvy o dve tretiny svojho územia a významná časť obyvateľstva maďarskej národnosti sa ocitla mimo maďarských hraníc," uviedol v zdôvodnení predkladateľ návrhu, podľa ktorého je dôležité podrobne spracovať a ukázať túto časť dejín Maďarov patričnou muzeálnou zbierkou na patričnom mieste.

Simon na založenie múzea navrhol vyčleniť zo štátneho rozpočtu dve miliardy forintov (6,8 milióna eur).

Múzeum Trianonu v súčasnosti už existuje v meste Várpalota, severne od jazera Balaton. Sú v ňom dokumenty, dobové predmety, mapy i fotografie týkajúce sa Trianonskej mierovej zmluvy. Inštitúcia prezentujúca exponáty, pripomínajúce obdobie pred zánikom Uhorska a po ňom, ktoré sú vystavené na oboch podlažiach Zičiho kaštieľa, existuje iba s podporou súkromných osôb.

Trianonskú zmluvu, ktorá definitívne vymedzila hranice Maďarska a Československa, čím sa úplne spečatil rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie po prvej svetovej vojne, podpísali 4. júna 1920 v Paríži.

Maďarská spoločnosť zánik Uhorska nechápala ako dôsledok vnútorného vývoja mnohonárodnostného štátu, hospodárskej a sociálnej zaostalosti, protinárodnostnej až nacionalistickej politiky maďarských vlád a spojenectva s Nemeckom vyúsťujúceho do vyvolanej vojny a potom do porážky.

Uhorské vlády celé desaťročia programovo živili fikciu "jednotného maďarského národa", čo malo za následok, že rozpad Uhorska sa u maďarských najvyšších kruhov ponímal ako "násilné" rozkúskovanie "jednotného národného štátu", a to i napriek tomu, že Maďari v ňom netvorili ani polovicu obyvateľstva. Od "Maďarska" bolo odčlenených 64 percent obyvateľstva a 72 percent územia.