< sekcia Zahraničie

Pred sopkou Taal evakuovali už najmenej 53.000 ľudí

Na snímke občan kráča okolo sopečným popolom pokrytých stromov a budov v obci Laurel vo filipínskej provincii Batangas 14. januára 2020. Foto: TASR/AP

Ostrovné Filipíny, ktoré majú približne 22 aktívnych sopiek, ležia v oblasti tzv. Ohnivého kruhu, kde je zvýšená vulkanická aktivita.

Manila 15. januára (TASR) - Najmenej 53.000 ľudí evakuovali do stredy na Filipínach do bezpečia po tom, ako sopka Taal južne od metropoly Manila začala po náhlej erupcii popola a pary chrliť lávu. Informovala o tom agentúra DPA.

Sopka Taal, ktorá sa nachádza v provincii Batangas približne 66 kilometrov južne od Manily a jej vrchol je obklopený rovnomenným jazerom, začala nepravidelne chrliť popol v nedeľu.

Obyvateľov preventívne evakuovali z niektorých miest v provinciách Batangas a Cavite, nachádzajúcich sa v ohrozenej zóne. Niektorí však i tak napriek nebezpečenstvu odmietli odísť, aby dohliadli na svoje domy a majetok.

Vyľudnené mestá a dediny prehľadávajú záchranári, policajti a vojaci, aby sa ubezpečili, že v nich neostali civilisti. Prehliadky spustili, keď sa objavili správy, že sa z preplnených evakuačných zariadení niektorí ľudia vrátili domov.

Filipínsky ústav vulkanológie a seizmológie (PHIVOLCS) uviedol, že v sopke Taal za posledných 23 hodín monitoroval "nepretržitú, ale všeobecne slabšiu erupciu hlavného kráteru v dôsledku magmatických a hydrovulkanických procesov".

Ústav ďalej informoval, že sopka už spôsobila obrovské praskliny v zemi a deformácie pôdy v mestách vo svojom okolí. Nastali taktiež stovky sopečných zemetrasení, únik vysokých emisií oxidu siričitého, a nepretržitý magmatický pohyb, ktorý môže viesť k eruptívnejším udalostiam.

PHIVOLCS zopakoval svoje odporúčanie na úplnú evakuáciu ostrova a ohrozených oblastí.

"V dôsledku sopečnej činnosti ostáva naďalej v platnosti varovanie štvrtého stupňa," píše sa v poslednom obežníku vulkanológov. To znamená, že "nebezpečná explozívna erupcia môže nastať v priebehu najbližších hodín až dní".

Sopka chrlila lávu až do výšky 500 metrov a para obsahujúca popol siahala až do výšky dva kilometre. V okolí sopky Taal zaznamenali viac ako 200 zemetrasení.

Úrady a školy vo viacerých mestách vrátane Manily zostali zavreté z dôvodu zdravotných rizík, ktoré by mohol spôsobiť popol zo sopky.

Sopka Taal je druhou najaktívnejšou na Filipínach, no patrí k obľúbeným cieľom turistov aj pre prekrásne kráterové jazero. Od roku 1572 vybuchla 33-krát, k poslednej väčšej explózii došlo v októbri 1977. Doteraz najhorší bol výbuch sopky Taal v roku 1911, keď si vyžiadal viac než 1300 obetí na životoch.

Ostrovné Filipíny, ktoré majú približne 22 aktívnych sopiek, ležia v oblasti tzv. Ohnivého kruhu, kde je zvýšená vulkanická aktivita a vyskytuje sa tam približne 90 percent všetkých zemetrasení na Zemi.