< sekcia Zahraničie

Na post prezidenta Filipín bude kandidovať aj syn diktátora Marcosa

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Filipínsky prezident Rodrigo Duterte s ochranným rúškom a štítom stojí v sídle volebnej komisie v Manile 2. októbra 2021. Duterte v sobotu oznámil, že odchádza z aktívnej politiky a vo voľbách v máji 2022 nebude kandidovať na funkciu viceprezidenta, foto z archívu. Foto: TASR/AP

Kandidatúru v prezidentských voľbách potvrdil v septembri aj filipínsky boxer Manny Pacquiao. Do politiky vstúpil ešte v roku 2010.

Manila 5. októbra (TASR) - Syn bývalého filipínskeho diktátora Ferdinanda Marcosa bude kandidovať v budúcoročných prezidentských voľbách.

Ferdinand "Bongbong" Marcos mladší to oznámil v utorok, informovala tlačová agentúra AFP, podľa ktorej sa tento klan usiluje o návrat na politickú scénu.

Marcos mladší (64) obhajuje kontroverznú protidrogovú vojnu súčasného filipínskeho prezidenta Rodriga Duterteho a podporuje trest smrti pre pašerákov drog.


"Dnes oznamujem svoj zámer uchádzať sa o prezidentský úrad v nadchádzajúcich filipínskych voľbách, ktoré sa budú konať v máji 2022. Našej krajine vrátim zjednocujúce vedenie,"
vyhlásil Marcos mladší na sociálnych sieťach a rozšíril tak zoznam kandidátov, ktorí chcú nahradiť Duterteho.

Marcos mladší sa v nedávnom prieskume verejnej mienky umiestnil na druhom miestne – za Duterteho dcérou Sarou Duterteovou, hoci ona sama kandidovať nehodlá.

Marcos mladší v predchádzajúcich prezidentských voľbách v roku 2016 neuspel, keď sa uchádzal o post viceprezidenta – tesne prehral s Leni Robredovou.

Rodina Marcosových po mocenskom páde diktátora Ferdinanda Marcosa v roku 1986 odišla do exilu v USA. Marcos a jeho manželka Imelda boli obvinení z masívnej korupcie počas vládnutia. Ferdinand Marcos bol filipínskym prezidentom od roku 1965.

Kandidatúru v prezidentských voľbách potvrdil v septembri aj filipínsky boxer Manny Pacquiao. Do politiky vstúpil v roku 2010 ako kongresman v dolnej komore filipínskeho parlamentu, pričom v súčasnosti je senátorom v hornej komore.
Manny Pacquiao, archívna snímka.
Foto: TASR/AP

Približne v rovnakom čase ohlásil kandidatúru na filipínskeho prezidenta aj Francisco Domagoso, starosta hlavného mesta Manila.

Duterte sa stal hlavou štátu v roku 2016 a následne spustil v krajine tvrdú protidrogovú kampaň. Podľa tamojšej polície od jeho nástupu do úradu zabili pri zásahoch viac ako 7000 osôb podozrivých z drogovej kriminality.

Humanitárne organizácie sa domnievajú, že počet takto usmrtených môže byť ešte oveľa vyšší. Napriek tomu je Duterte podľa prieskumov medzi tamojšími obyvateľmi populárny.