Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Výskumná loď Siang Jang Chung 33 schopná podporovať ponorky operovala v blízkosti útesu sporných Spratlyových ostrovov, uviedla filipínska pobrežná stráž.
Autor TASR
Manila 7. mája (TASR) - Filipínska pobrežná stráž vo štvrtok oznámila, že do sporného územia Juhočínskeho mora vyslala svoje lietadlo, aby prostredníctvom rádia varovalo čínsku výskumnú loď, ktorá na mieste operuje. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Výskumná loď Siang Jang Chung 33 schopná podporovať ponorky operovala v blízkosti útesu sporných Spratlyových ostrovov, uviedla filipínska pobrežná stráž.
Čínska loď v stredu vyslala čln smerom k útesu Iroquois v oblasti spomínaných ostrovov, keď ho zaznamenalo lietadlo pobrežnej stráže, čo podľa jej vyhlásenia „potvrdilo pokračujúce neoprávnené operácie námorného vedeckého výskumu“.
Útes sa nachádza na južnom okraji oblasti Reed Bank, o ktorej sa predpokladá, že je bohatá na zemný plyn a ropu.
Počas letu filipínska pobrežná stráž zaznamenala aj 41 „plavidiel námornej milície“ zakotvených vo vodách v oblasti okolo útesu a ostrova Thitu, ktorý je spravovaný Filipínami. Žije tam približne 400 Filipíncov a nachádza sa tam tiež nová stanica pobrežnej stráže.
„Filipíny neudelili (Čínskej ľudovej republike) súhlas na žiadne (morské vedecké výskumné) aktivity v týchto vodách,“ uviedla pobrežná stráž. „Prítomnosť výskumnej lode a rozsiahle zoskupenie plavidiel čínskej námornej milície predstavujú vážne porušenie filipínskych zvrchovaných práv a námornej jurisdikcie,“ varovala.
Čínske veľvyslanectvo v Manile sa v odpovedi odvolalo na svoje „historické práva“ a uviedlo, že príslušné ostrovy a útesy sú čínskym územím. Zároveň deklarovalo, že čínske vedecké výskumné lode vykonávali svoje misie v súlade s medzinárodným právom.
Plavidlo Siang Jang Chung 33 vyplávalo z Číny pred vyše tromi týždňami a podľa monitorovania vykonávalo prieskum v blízkosti viacerých útvarov v oblasti Spratlyových ostrovov, na ktoré si okrem Číny robia nárok Filipíny aj Vietnam.
Peking si nárokuje takmer celé Juhočínske more napriek rozhodnutie medzinárodného súdu, podľa ktorého jeho územné nároky nemajú právny základ.
Čína do oblasti vysiela námorníctvo, pobrežnú stráž aj jednotky tzv. námornej milície - údajne čínske rybárske lode - v snahe zabrániť Filipínam v prístupe k strategicky významným útesom a ostrovom v sporných vodách, píše AFP.
Výskumná loď Siang Jang Chung 33 schopná podporovať ponorky operovala v blízkosti útesu sporných Spratlyových ostrovov, uviedla filipínska pobrežná stráž.
Čínska loď v stredu vyslala čln smerom k útesu Iroquois v oblasti spomínaných ostrovov, keď ho zaznamenalo lietadlo pobrežnej stráže, čo podľa jej vyhlásenia „potvrdilo pokračujúce neoprávnené operácie námorného vedeckého výskumu“.
Útes sa nachádza na južnom okraji oblasti Reed Bank, o ktorej sa predpokladá, že je bohatá na zemný plyn a ropu.
Počas letu filipínska pobrežná stráž zaznamenala aj 41 „plavidiel námornej milície“ zakotvených vo vodách v oblasti okolo útesu a ostrova Thitu, ktorý je spravovaný Filipínami. Žije tam približne 400 Filipíncov a nachádza sa tam tiež nová stanica pobrežnej stráže.
„Filipíny neudelili (Čínskej ľudovej republike) súhlas na žiadne (morské vedecké výskumné) aktivity v týchto vodách,“ uviedla pobrežná stráž. „Prítomnosť výskumnej lode a rozsiahle zoskupenie plavidiel čínskej námornej milície predstavujú vážne porušenie filipínskych zvrchovaných práv a námornej jurisdikcie,“ varovala.
Čínske veľvyslanectvo v Manile sa v odpovedi odvolalo na svoje „historické práva“ a uviedlo, že príslušné ostrovy a útesy sú čínskym územím. Zároveň deklarovalo, že čínske vedecké výskumné lode vykonávali svoje misie v súlade s medzinárodným právom.
Plavidlo Siang Jang Chung 33 vyplávalo z Číny pred vyše tromi týždňami a podľa monitorovania vykonávalo prieskum v blízkosti viacerých útvarov v oblasti Spratlyových ostrovov, na ktoré si okrem Číny robia nárok Filipíny aj Vietnam.
Peking si nárokuje takmer celé Juhočínske more napriek rozhodnutie medzinárodného súdu, podľa ktorého jeho územné nároky nemajú právny základ.
Čína do oblasti vysiela námorníctvo, pobrežnú stráž aj jednotky tzv. námornej milície - údajne čínske rybárske lode - v snahe zabrániť Filipínam v prístupe k strategicky významným útesom a ostrovom v sporných vodách, píše AFP.
