Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 16. jún 2024Meniny má Blanka a Bianka
< sekcia Zahraničie

Filipíny zriadili v Juhočínskom mori novú stanicu pobrežnej stráže

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Okrem Filipín a Číny si zvrchovanosť v Juhočínskom mori, cez ktoré každoročne prejde tovar v hodnote viac ako tri bilióny dolárov, nárokujú aj Brunej, Malajzia, Taiwan a Vietnam.

Manila 2. decembra (TASR) - Filipíny vybudovali novú stanicu pobrežnej stráže na spornom ostrove Thitu v Juhočínskom mori, čím zvýšili svoju schopnosť monitorovať pohyb čínskych plavidiel a lietadiel na tejto rušnej spornej vodnej trase. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry Reuters.

Zatiaľ čo napätie v súvislosti s územnými nárokmi v tejto oblasti narastá, filipínska pobrežná stráž začiatkom roka spozorovala loď čínskeho vojenského námorníctva a desiatky plavidiel domobrany v okolí ostrova. Ten je jedným z deviatich v Spratlyho súostroví, na ktorých má Manila svoje posádky.

Nový trojposchodový objekt, ktorý bol slávnostne otvorený v piatok, je vybavený najmodernejšou technológiou vrátane radaru, systémov automatickej identifikácie a satelitnej komunikácie, ako aj pobrežných kamier, uviedla filipínska pobrežná stráž.

"Správanie sa čínskej pobrežnej stráže, námorníctva Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ČĽOA) a čínskych milícií je niekedy nepredvídateľné," povedal počas návštevy ostrova filipínsky poradca pre národnú bezpečnosť Eduardo Ano.

"Nedodržiavajú medzinárodný poriadok, zásady právneho štátu. To, čo opisujú ako taktiku šedej zóny, je obyčajné zastrašovanie a je to úplne nezákonné. V medzinárodnom poriadku je to neprijateľné," povedal v piatok novinárom Ano.

Filipínska základňa na Thitu je najväčším a strategicky najdôležitejším objektom svojho druhu v Juhočínskom mori, na ktoré si Peking robí veľký nárok, a to napriek konfliktným územným nárokom viacerých regionálnych štátov.

Ostrov Thitu, známy pod miestnym názvom aj ako Pag-asa, leží približne 480 kilometrov západne od filipínskej provincie Palawan. Žije na ňom zhruba 200 ľudí, pričom Manila si tu uplatňuje svoje teritoriálne nároky.

Okrem Filipín a Číny si zvrchovanosť v Juhočínskom mori, cez ktoré každoročne prejde tovar v hodnote viac ako tri bilióny dolárov, nárokujú aj Brunej, Malajzia, Taiwan a Vietnam.