Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Fínsko s 5,6 milióna obyvateľov sa pravidelne umiestňuje na popredných miestach v Európskom indexe mediálnej gramotnosti.
Autor TASR
Helsinki 5. januára (TASR) - Mediálna gramotnosť je súčasťou fínskych vzdelávacích osnov od 90. rokov 20. storočia. Starší dospelí, ktorí môžu byť obzvlášť zraniteľní voči dezinformáciám, majú k dispozícii ďalšie kurzy. TASR o tom píše podľa webu Euronews.com.
„Myslíme si, že dobrá mediálna gramotnosť je veľmi dôležitou občianskou zručnosťou,“ povedala Kiia Hakkalová, pedagogická špecialistka mesta Helsinki. „Je to veľmi dôležité pre bezpečnosť krajiny a pre bezpečnosť našej demokracie,“ dodala.
Súčasťou mediálnej gramotnosti je schopnosť analyzovať rôzne druhy médií a rozpoznávať dezinformácie. S tým sa začína už od veku troch rokov a pomáha to zvýšiť odolnosť Fínov voči propagande a falošným tvrdeniam, najmä tým, ktoré k nim prúdia cez 1340-kilometrovú hranicu so susedným Ruskom, uviedol Euronews.
Teraz učitelia do učebných osnov pridávajú aj gramotnosť v oblasti umelej inteligencie (AI), predovšetkým po rozsiahlej invázii Moskvy na Ukrajinu pred takmer štyrmi rokmi. Odvtedy sa jej dezinformačná kampaň zintenzívnila v celej Európe.
Svoju úlohu proti dezinformáciám zohrávajú aj fínske médiá. Každoročne organizujú „Týždeň novín“, v rámci ktorého mladí ľudia dostávajú noviny a iné správy na čítanie. V roku 2024 najväčší denník Helsingin Sanomat spolupracoval na knihe „ABC mediálnej gramotnosti“, ktorú dostáva každý študent pri nástupe na strednú školu.
„Je pre nás naozaj dôležité, aby sme boli vnímaní ako miesto, kde môžete získať overené informácie, ktorým môžete dôverovať a ktoré transparentným spôsobom poskytujú ľudia, ktorých poznáte,“ povedal redaktor Jussi Pullinen.
Fínsko s 5,6 milióna obyvateľov sa pravidelne umiestňuje na popredných miestach v Európskom indexe mediálnej gramotnosti. Jeho autorom je Open Society Institute - Sofia v spolupráci s odborníkmi na médiá a vzdelávanie. Do prvej päťky patria ešte Dánsko, Nórsko, Estónsko a Švédsko. Na opačnom konci sú Turecko, Albánsko, Severné Macedónsko, Kosovo, Bosna a Hercegovina a Gruzínsko.
„V informačnom priestore je teraz oveľa ťažšie rozoznať, čo je skutočné a čo nie,“ povedala Martha Turnbullová, riaditeľka pre hybridný vplyv v Európskom centre excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám so sídlom v Helsinkách. „V súčasnosti je pomerne ľahké odhaliť falzifikáty generované umelou inteligenciou, pretože ich kvalita nie je taká dobrá, ako by mohla byť,“ dodala s tým, že s rozvojom AI to bude oveľa ťažšie.
„Myslíme si, že dobrá mediálna gramotnosť je veľmi dôležitou občianskou zručnosťou,“ povedala Kiia Hakkalová, pedagogická špecialistka mesta Helsinki. „Je to veľmi dôležité pre bezpečnosť krajiny a pre bezpečnosť našej demokracie,“ dodala.
Súčasťou mediálnej gramotnosti je schopnosť analyzovať rôzne druhy médií a rozpoznávať dezinformácie. S tým sa začína už od veku troch rokov a pomáha to zvýšiť odolnosť Fínov voči propagande a falošným tvrdeniam, najmä tým, ktoré k nim prúdia cez 1340-kilometrovú hranicu so susedným Ruskom, uviedol Euronews.
Teraz učitelia do učebných osnov pridávajú aj gramotnosť v oblasti umelej inteligencie (AI), predovšetkým po rozsiahlej invázii Moskvy na Ukrajinu pred takmer štyrmi rokmi. Odvtedy sa jej dezinformačná kampaň zintenzívnila v celej Európe.
Svoju úlohu proti dezinformáciám zohrávajú aj fínske médiá. Každoročne organizujú „Týždeň novín“, v rámci ktorého mladí ľudia dostávajú noviny a iné správy na čítanie. V roku 2024 najväčší denník Helsingin Sanomat spolupracoval na knihe „ABC mediálnej gramotnosti“, ktorú dostáva každý študent pri nástupe na strednú školu.
„Je pre nás naozaj dôležité, aby sme boli vnímaní ako miesto, kde môžete získať overené informácie, ktorým môžete dôverovať a ktoré transparentným spôsobom poskytujú ľudia, ktorých poznáte,“ povedal redaktor Jussi Pullinen.
Fínsko s 5,6 milióna obyvateľov sa pravidelne umiestňuje na popredných miestach v Európskom indexe mediálnej gramotnosti. Jeho autorom je Open Society Institute - Sofia v spolupráci s odborníkmi na médiá a vzdelávanie. Do prvej päťky patria ešte Dánsko, Nórsko, Estónsko a Švédsko. Na opačnom konci sú Turecko, Albánsko, Severné Macedónsko, Kosovo, Bosna a Hercegovina a Gruzínsko.
„V informačnom priestore je teraz oveľa ťažšie rozoznať, čo je skutočné a čo nie,“ povedala Martha Turnbullová, riaditeľka pre hybridný vplyv v Európskom centre excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám so sídlom v Helsinkách. „V súčasnosti je pomerne ľahké odhaliť falzifikáty generované umelou inteligenciou, pretože ich kvalita nie je taká dobrá, ako by mohla byť,“ dodala s tým, že s rozvojom AI to bude oveľa ťažšie.
