Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 27. apríl 2024Meniny má Jaroslav
< sekcia Zahraničie

Fínsko a Švédsko budú pokračovať v dialógu s Tureckom o vstupe do NATO

Na archívnej snímke z 29. apríla 2022 švédska ministerka zahraničných vecí Ann Lindeová a fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto počas tlačovej konferencie v Helsinkách. Foto: TASR/AP

Haavisto verí, že na júnovom summite NATO v Madride by mohli byť oznámené dobré správy o rozšírení Severoatlantickej aliancie.

Helsinki 1. júna (TASR) - Fínsko a Švédsko budú pokračovať v rozhovoroch s Tureckom o svojich žiadostiach o členstvo v Severoatlantickej aliancii. V stredu to uviedla švédska premiérka Magdalena Anderssonová a fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

"Spoločne so Švédskom si urobíme domácu úlohu a pripravíme si odpovede na otázky, ktoré má Turecko," povedal Haavisto v reakcii na minulotýždňové rokovania švédskej a fínskej delegácie s tureckými predstaviteľmi v Ankare. Neuviedol však, či bol na nich dosiahnutý nejaký pokrok.

Haavisto verí, že na júnovom summite NATO v Madride by mohli byť oznámené dobré správy o rozšírení Severoatlantickej aliancie.

"Naše odpovede na požiadavky a otázky Turecka preberieme priamo s Tureckom a vyriešime tiež všetky problémy a nedorozumenia, ku ktorým by mohlo dôjsť," uviedla Anderssonová.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu počas prvého dňa návštevy USA oznámil, že v najbližších dňoch zvolá do Bruselu predstaviteľov Fínska, Švédska a Turecka, aby prediskutovali námietky Ankary.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken po stretnutí so Stoltenbergom povedal, že bezpečnostné obavy členských štátov NATO musia byť brané do úvahy. Naďalej však verí, že v prístupovom procese Fínska a Švédska sa dosiahne pokrok.

Fínsko a Švédsko v máji oficiálne požiadali o vstup do Severoatlantickej aliancie. Začiatok prístupových rokovaní týchto severských krajín však zablokovalo Turecko.

Ankara tvrdí, že poskytujú útočisko členom zakázanej Strany kurdských pracujúcich (PKK) a tiež stúpencom exilového moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý podľa Ankary stojí za neúspešným pokusom o prevrat v Turecku v roku 2016.