Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 6. december 2025Meniny má Mikuláš
< sekcia Zahraničie

Fínsky súd rozhodol, že v prípade tankera Eagle S nemá jurisdikciu

Ilustračná fotka. Foto: Teraz.sk - Jaroslav Taldík

Ropný tanker Eagle S registrovaný na Cookových ostrovoch vo Fínskom zálive 25. decembra 2024 ťahal podľa prokuratúry kotvu 90 kilometrov po morskom dne a poškodil tak päť podmorských káblov.

Helsinki 3. októbra (AFP) - Fínsky súd v piatok zamietol prípad týkajúci sa kapitána a dvoch vyšších dôstojníkov ropného tankera Eagle S, ktorí boli údajne zodpovední za prerezanie káblov v Baltskom mori. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

„Na tento prípad nebolo možné uplatniť fínske trestné právo,“ uviedol okresný súd v Helsinkách s vysvetlením, že to presahuje jeho jurisdikciu.

Ropný tanker Eagle S registrovaný na Cookových ostrovoch vo Fínskom zálive 25. decembra 2024 ťahal podľa prokuratúry kotvu 90 kilometrov po morskom dne a poškodil tak päť podmorských káblov. Loď podľa EÚ patrí k takzvanej ruskej tieňovej flotile tankerov, ktorú Moskva používa na obchádzanie sankcií uvalených za jej agresiu voči Ukrajine.

Z poškodzovania majetku a závažného narušenia komunikácie boli obvinení kapitán lode Davit Vadacchoria a vyšší dôstojníci Robert Egizarian - obaja z Gruzínska - a Santoš Kumar Čaurasia z Indie. Podľa žaloby úmyselne zanedbali svoje povinnosti po opustení ruského prístavu Usť-Luga.

Prokuratúra žiadala pre nich nepodmienečné tresty odňatia slobody v trvaní najmenej dva a pol roka, pretože „zanedbali vyšetrenie príčiny poklesu rýchlosti a otáčok motora, hoci bolo jasné, že ich spôsobila vonkajšia sila, ktorá pôsobila na loď“.

Škoda na podmorských kábloch dosiahla najmenej 60 miliónov dolárov len v podobe nákladov na opravy. Muži popreli spáchanie trestných činov a súd potvrdil ich obhajobu, že Fínsko nemá v tomto prípade jurisdikciu, pretože káble boli poškodené mimo jeho teritoriálnych vôd.

Odborníci aj politici tvrdia, že podobné incidenty môžu byť súčasťou ruskej hybridnej vojny. Severoatlantická aliancia preto posilnila svoju prítomnosť v Baltskom mori a vyslala lode, hliadkovacie lietadlá a námorné drony, aby pomohla s ochranou kritickej infraštruktúry.