Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Koncom júla preniklo z Maroka do Ceuty za 48 hodín viac ako 70.000 migrantov.
Autor TASR
Viedeň 22. októbra (TASR) - Migračná kríza v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky preverila rovnováhu medzi ochranou ľudských práv a zabezpečením vonkajších hraníc Európskej únie. Uviedla to vo štvrtok Agentúra EÚ pre základné práva (FRA). Vo svojej správe upozornila na vážne riziká pre dodržiavanie základných práv na vonkajších hraniciach Únie, informuje TASR.
Koncom júla preniklo z Maroka do Ceuty za 48 hodín viac ako 70.000 migrantov. Vyvolalo to otázky, ako by mala EÚ reagovať na náhle hromadné príchody migrantov, ktoré môžu byť zámerne vyvolané a zneužívané na vyvíjanie tlaku na Úniu.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie v polovici septembra prisľúbila vytvorenie európskeho rámca núdzovej reakcie pre „časovo obmedzenú a prísne vymedzenú flexibilitu v štandardných postupoch“.
Grécko nedávno vyzvalo na zavedenie opatrenia, ktoré by v núdzových situáciách pozastavilo prijímanie žiadostí o azyl. Takýto krok by však mohol viesť k vytláčaniu migrantov za hranice, čo medzinárodné právo zakazuje. Návrh podporilo viacero krajín, zatiaľ čo iné spochybňujú, či by sa podobné opatrenie malo prijímať na úrovni EÚ alebo jednotlivých členských štátov.
FRA so sídlom vo Viedni vo svojej správe zdôraznila, že akékoľvek núdzové opatrenia musia byť v súlade s právom EÚ aj medzinárodným právom. Obe zaručujú právo požiadať o azyl a zásadu zákazu vrátenia osôb do krajín, kde im hrozí prenasledovanie alebo vážne ohrozenie. Agentúra túto zásadu označila za základný pilier ochrany utečencov.
Von der Leyenová minulý týždeň na stretnutí lídrov členských štátov EÚ v Bruseli uviedla, že EK predloží návrh rámca núdzovej reakcie do konca roka. „Vždy budeme dodržiavať naše hodnoty a základné práva, ale nikdy nepristúpime na kompromis v otázke ochrany našich hraníc,“ povedala.
Správa poukázala aj na ďalšie problémy pri ochrane základných práv na vonkajších hraniciach EÚ. Patrí medzi ne obmedzovanie činnosti organizácií zapojených do pátracích a záchranných operácií či vyšetrovanie prípadov porušovania práv na hraniciach.
Podľa údajov agentúry začalo 12 členských štátov EÚ v rokoch 2020 až 2025 celkovo 322 predbežných trestných vyšetrovaní údajného porušovania základných práv na hraniciach. Odsúdením sa skončilo iba deväť z nich. Nedostatky vo vyšetrovaniach podľa správy „vedú k dojmu beztrestnosti, čo môže oslabiť právny štát, jednu zo základných hodnôt, na ktorých je Únia založená“.
Koncom júla preniklo z Maroka do Ceuty za 48 hodín viac ako 70.000 migrantov. Vyvolalo to otázky, ako by mala EÚ reagovať na náhle hromadné príchody migrantov, ktoré môžu byť zámerne vyvolané a zneužívané na vyvíjanie tlaku na Úniu.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v prejave o stave Únie v polovici septembra prisľúbila vytvorenie európskeho rámca núdzovej reakcie pre „časovo obmedzenú a prísne vymedzenú flexibilitu v štandardných postupoch“.
Grécko nedávno vyzvalo na zavedenie opatrenia, ktoré by v núdzových situáciách pozastavilo prijímanie žiadostí o azyl. Takýto krok by však mohol viesť k vytláčaniu migrantov za hranice, čo medzinárodné právo zakazuje. Návrh podporilo viacero krajín, zatiaľ čo iné spochybňujú, či by sa podobné opatrenie malo prijímať na úrovni EÚ alebo jednotlivých členských štátov.
FRA so sídlom vo Viedni vo svojej správe zdôraznila, že akékoľvek núdzové opatrenia musia byť v súlade s právom EÚ aj medzinárodným právom. Obe zaručujú právo požiadať o azyl a zásadu zákazu vrátenia osôb do krajín, kde im hrozí prenasledovanie alebo vážne ohrozenie. Agentúra túto zásadu označila za základný pilier ochrany utečencov.
Von der Leyenová minulý týždeň na stretnutí lídrov členských štátov EÚ v Bruseli uviedla, že EK predloží návrh rámca núdzovej reakcie do konca roka. „Vždy budeme dodržiavať naše hodnoty a základné práva, ale nikdy nepristúpime na kompromis v otázke ochrany našich hraníc,“ povedala.
Správa poukázala aj na ďalšie problémy pri ochrane základných práv na vonkajších hraniciach EÚ. Patrí medzi ne obmedzovanie činnosti organizácií zapojených do pátracích a záchranných operácií či vyšetrovanie prípadov porušovania práv na hraniciach.
Podľa údajov agentúry začalo 12 členských štátov EÚ v rokoch 2020 až 2025 celkovo 322 predbežných trestných vyšetrovaní údajného porušovania základných práv na hraniciach. Odsúdením sa skončilo iba deväť z nich. Nedostatky vo vyšetrovaniach podľa správy „vedú k dojmu beztrestnosti, čo môže oslabiť právny štát, jednu zo základných hodnôt, na ktorých je Únia založená“.
