Paríž 8. októbra (TASR) - Hovorkyňa francúzskej vlády Maud Bregeonová vo štvrtok vyhlásila, že francúzska polícia nepoužíva pri zásahoch voči protestujúcim stredoškolákom „neprimeranú výzbroj“ a mladí ľudia nie sú v kontakte s bezpečnostnými zložkami vystavení nebezpečenstvu. Bregeonovej vyjadrenia prichádzajú v čase narastajúcej kritiky postupu vlády pri riešení študentských protestov, informovala agentúra AFP, píše TASR.

Bregeonová v rozhovore pre stanicu Franceinfo uviedla, že policajti pri blokádach stredných škôl postupujú „primerane“ a s rozvahou. Zároveň odsúdila násilie, ktoré podľa nej sprevádza protesty.

Hovorkyňa porovnala vážne zranenia niektorých protestujúcich, vrátane 15-ročného chlapca, ktorý v pondelok prišiel o ruku po zásahu omračujúcim granátom, s viac ako 700 zranenými policajtmi a žandármi.

„Je tu násilie, ktoré je neprípustné,“ uviedla a dodala, že cieľom musí byť obnovenie poriadku a pokračovanie vyučovania v čo najpokojnejších podmienkach.

Postup bezpečnostných zložiek okrem študentov, ich rodičov a pedagógov a časti verejnosti kritizujú aj politici. Prvý tajomník Socialistickej strany (PS) Olivier Faure uviedol, že medializované incidenty svedčia o tom, že študenti sú pri kontakte s políciou v ohrození.

Jeho súper v sociálnodemokratických primárkach Raphaël Glucksmann v diskusiách opakovane kladie otázku, prečo polícia zasahuje proti demonštrantom, ak nedochádza k násiliu. Poukázal pritom na odlišný prístup nemeckých bezpečnostných zložiek.

Kritika zaznieva aj z vládneho tábora: predsedníčka dolnej komory francúzskeho parlamentu, Národného zhromaždenia, Yaël Braunová-Pivetová síce ocenila prácu bezpečnostných zložiek, zároveň však vyzvala študentov na upokojenie a od polície žiada „maximálnu zdržanlivosť“. „Sú to naše deti,“ zdôraznila a vyzvala vládu, aby mladých ľudí vypočula a reagovala na ich požiadavky.

Naopak, prezidentský kandidát pravicovej strany Republikáni (LR) Bruno Retailleau kritizoval rozhodnutie vlády pozastaviť používanie omračujúcich granátov. Označil ho za „ústup“, pričom ich používanie políciou obhajoval ako medzistupeň medzi bežným vybavením a strelnými zbraňami.

Francúzski stredoškoláci vo štvrtok pokračujú v protestoch napriek snahám vlády upokojiť situáciu. Od konca septembra blokujú vstupy do stoviek stredných škôl. Poukazujú na nedostatok učiteľov, preťažené rozvrhy, zlý stav učební a budov, ktoré podľa nich nezvládajú rastúce teploty.

Kým študentské odbory vyzvali na ďalšie protesty pred školami po celom Francúzsku vrátane Paríža, národné odborové zväzy v školstve vyhlásili na štvrtok generálny štrajk na podporu študentov.

Francúzske médiá informovali, že minister školstva Édouard Geffray a jeho kolega z ministerstva vysokého školstva Philippe Baptiste vo štvrtok popoludní v Paríži prijmú zástupcov troch najväčších stredoškolských organizácií a budú s nimi rokovať o požiadavkách študentstva.

Francúzsky premiér Sébastien Lecornu sa v stredu večer v televíznom prejave pokúsil zmierniť napätie a prisľúbil, že do konca októbra predstaví plán riešenia problémov, na ktoré študenti upozorňujú. Podľa neho krajina nemôže zostať „ľahostajná“ k ich obavám. Dodal, že „hnev mladých ľudí sa nezrodil len tak“. Lecornu zároveň odmietol tvrdenia, že bezpečnostné zložky dostali rozkaz ísť do konfrontácie s mladými ľuďmi.

Od začiatku protestov - 28. septembra - do 5. októbra utrpeli zranenia stovky študentov, policajtov i pedagogických pracovníkov, keď zadržaných bolo viac ako 6500 ľudí, prevažne maloletých. Hoci mnohé zhromaždenia prebehli pokojne, pri niektorých protestoch demonštranti zakladali požiare, ničili mestský mobiliár a obchody a dostávali sa do stretov s poriadkovou políciou.

Študentské protesty vypukli len niekoľko mesiacov pred budúcoročnými prezidentskými voľbami, v ktorých si Francúzsko zvolí nástupcu prezidenta Emmanuela Macrona.