Paríž 17. februára (TASR) - Francúzsko a jeho spojenci v rámci európskych síl po takmer desiatich rokoch operácií proti džihádistickému povstaniu začnú koordinovane sťahovať svoje jednotky z Mali. Na tlačovej konferencii v Paríži to vo štvrtok oznámil francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Vo vyhlásení, podpísanom Francúzskom a jeho africkými a európskymi spojencami a zverejnenom Elyzejským palácom ešte v stredu, sa uvádza, že "viaceré prekážky" zo strany vládnucej junty spôsobili, že v Mali už neexistujú podmienky na pôsobenie takejto vojenskej misie.

Rozhodnutie o odsune sa vzťahuje na francúzske sily pôsobiace v rámci operácie Barkhane v Saheli, ako aj na európske sily Takuba, ktoré sa Paríž pokúšal vytvoriť spolu so svojimi spojencami.

Macron vo štvrtok na tlačovej konferencii v Paríži poprel tvrdenia, že vojenská misia v Mali bola neúspešná. Vysvetlil však, že "nemôžeme vojensky spolupracovať s vládou, s ktorej stratégiou a skrytými cieľmi nesúhlasíme".

Upozornil, že v Mali bude "menej protiteroristických operácií", lebo malijská junta sa podľa neho rozhodla venovať sa tejto téme "oveľa menej". Uviedol, že junta si "najala žoldnierov", ktorým ide len o ich ekonomické záujmy a o zotrvanie junty pri moci.

Foto: TASR/AP

Podľa AFP mal Macron na mysli ruskú polovojenskú organizáciu známu ako Vagnerova skupina (v zahraničí sa používa označenie Wagner Group) – v podstate súkromnú armádu spájanú s blízkym spolupracovníkom ruského prezidenta Vladimira Putina, miliardárom Jevgenijom Prigožinom.

Malijská vojenská vláda pritom naďalej popiera prítomnosť týchto žoldnierov na svojom území.

Francúzsky prezident dodal, že "úplne" odmieta myšlienku, že Francúzsko v tejto svojej bývalej kolónii zlyhalo. Vysvetlil, že keby sa Francúzsko nebolo rozhodlo zasiahnuť, bol by mohol nastať kolaps malijského štátu či dokonca vyhlásenie kalifátu na časti jeho územia.

Vyhlásil tiež, že Francúzsko a jeho partneri spôsobili od roku 2013 silám džihádistickej siete al-Káida a Islamskému štátu v Saheli veľké porážky, ktoré ovplyvnili ďalší spôsob ich fungovania.

Súčasne vyslovil očakávanie, že odchod síl Barkhane a Takuba z Mali umožní "preorientovať sa – na žiadosť našich partnerov – tam, kde sa očakáva náš príspevok".

Uviedol, že európski vojaci zo síl Takuba budú "premiestnení" do Nigeru, do oblasti na hraniciach s Mali.

Upozornil tiež, že "štáty Guinejského zálivu sú čoraz viac vystavené pokusom teroristických skupín usadiť sa na ich území". Podľa Macrona džihádisti pri tom využívajú priepustnosť hraníc jednotlivých štátov.

Paríž informoval, že s týmito krajinami sa "začali politické a vojenské konzultácie s cieľom stanoviť podmienky tejto spoločnej akcie do júna 2022".

Foto: TASR/AP

Senegalský prezident Macky Sall, ktorého krajina predsedá Africkej únii, na spoločnej tlačovej konferencii s Macronom vyhlásil, že boj proti terorizmu v Saheli nemôže byť len záležitosťou afrických štátov.

Toto oznámenie prišlo krátko predtým, ako Macron vo štvrtok odcestuje do Bruselu na dvojdňový summit EÚ-Afrika.

Nasadenie francúzskych vojakov v Mali bolo pre Francúzsko spojené s problémami: z 53 vojakov, ktorí zahynuli počas služby v misii Barkhane, ich 48 prišlo o život v Mali.

V roku 2013 Francúzsko nasadilo svoje jednotky v Mali proti džihádistom, ale ich povstanie nebolo nikdy úplne potlačené a teraz sa objavili nové obavy, že džihádisti sa snažia preniknúť do Guinejského zálivu.

Foto: TASR/AP

Správa o sťahovaní zahraničných jednotiek v Mali sa objavilo krátko pred Macronovým dlho očakávaným oznámením týkajúcim sa jeho kandidatúry v aprílových prezidentských voľbách. Podľa AFP koliduje aj s úsilím Macrona, ktorý sa snaží prevziať vedúcu úlohu v medzinárodnej diplomacii, keď nalieha na Rusko, aby zmiernilo napätie na východe Európy a ustúpilo v spore týkajúcom sa Ukrajiny.

Francúzska tlačová agentúra AFP konštatuje, že najmä s blížiacimi sa francúzskymi voľbami je Macronovou prioritou zabezpečiť, aby akékoľvek stiahnutie jednotiek nevyvolalo porovnanie s chaotickým odchodom USA z Afganistanu na konci roku 2021.