Paríž 29. mája (TASR) - Poslanci francúzskeho Národného zhromaždenia vo štvrtok jednomyseľne odhlasovali zrušenie koloniálneho zákonníka (tzv. Code Noir - Čierneho kódexu), ktorý v minulosti klasifikoval zotročených ľudí ako hnuteľný majetok. Ide o symbolický krok v rámci vyrovnávania sa s jednou z najtemnejších kapitol francúzskej koloniálnej minulosti, informovala agentúra AP.

Tá objasnila, že Francúzsko síce otroctvo zrušilo už v roku 1848, ale zákonník zo 17. storočia formálne nebol vyradený z právneho poriadku až do štvrtkového hlasovania.

Návrh zákona na zrušenie tohto kódexu predložil poslanec z francúzskeho ostrova Guadeloupe Max Mathiasin. Jeho návrh získal podporu naprieč politickým spektrom a vo štvrtok zaň hlasovalo všetkých 254 prítomných zákonodarcov. Hlasovaniu predchádzala emotívna rozprava v pléne, keď viacerí poslanci upozorňovali, že symbolické zrušenie zákona neodstráni historické krivdy.

Čierny kódex bol prijatý v roku 1685 za vlády kráľa Ľudovíta XIV. Upravoval otroctvo vo francúzskych kolóniách, pričom zotročených ľudí definoval ako „hnuteľný majetok“, s ktorým bolo možné obchodovať. Súvisiace nariadenia zároveň stanovovali mimoriadne tvrdé tresty pre otrokov na úteku vrátane ich označovania, mrzačenia či popravy.

K hlasovaniu o návrhu na zrušenie tohto zákonníka došlo 25 rokov po tom, ako bol vo Francúzsku prijatý tzv. Taubiraovej zákon, ktorý uznal otroctvo a obchod s otrokmi za zločin proti ľudskosti. Táto legislatíva predstavovala dôležitý míľnik vo vyrovnávaní sa Francúzska so svojou koloniálnou minulosťou.

Mathiasin označil zrušenie kódexu za „silný akt spravodlivosti, zároveň však pripomenul, že samotné hlasovanie nemôže vymazať stáročia utrpenia. Priznal, že ide o dôležitý symbolický krok smerom k uznaniu historickej nespravodlivosti.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron tento návrh podporil už minulý týždeň, pričom uviedol, že 60 článkov koloniálneho zákonníka „nikdy nemalo prežiť zrušenie otroctva“. Dodal, že dlhodobé mlčanie či ľahostajnosť voči nemu sa vo Francúzsku stali určitou formou morálneho previnenia. Macron však, podobne ako jeho predchodcovia vo funkcii, si v tomto prípade nevybral cestu oficiálneho ospravedlnenia.

Francúzsko patrilo k najväčším koloniálnym mocnostiam a v rámci transatlantického obchodu s otrokmi násilne odviezlo približne 1,4 milióna Afričanov, aby pracovali na plantážach, ktorých bohatstvo prispelo k rozvoju miest ako Nantes či Bordeaux. Bývalé kolónie sa neskôr stali plnohodnotnými francúzskymi departmentmi, kde aj v súčasnosti pretrvávajú výrazné sociálne a ekonomické rozdiely.

Aj keď francúzska vláda označila štvrtkové hlasovanie parlamentu za dôležitý symbol, viacerí historici a aktivisti upozorňujú, že reálne v krajine nerieši pretrvávajúce nerovnosti ani rasizmus, ktoré sú podľa nich dedičstvom koloniálneho systému.