Attack on Prime Minister
News in English
Agentúra Viginum poukázala na manipuláciu s informáciami na platformách ako Facebook a X, ktoré súviseli s nepokojmi v tomto tichomorskom zámorskom území Francúzska.
Autor TASR
Paríž 17. mája (TASR) - Francúzsko, ktoré vo štvrtok obvinilo Azerbajdžan zo zasahovania do diania v Novej Kaledónii, odhalilo "masívnu a koordinovanú" online kampaň obviňujúcu francúzsku políciu zo streľby do účastníkov demonštrácií za nezávislosť Novej Kaledónie, uvádza TASR.
Ako informovala agentúra AFP, tieto zistenia v piatok zverejnila vládna inštitúcia Viginum, ktorej úlohou je odhaľovanie digitálnych dezinformačných kampaní. Agentúra Viginum poukázala na manipuláciu s informáciami na platformách ako Facebook a X, ktoré súviseli s nepokojmi v tomto tichomorskom zámorskom území Francúzska.
Viginum ako pôvodcu týchto dezinformácií označil "azerbajdžanských aktérov". Manipulácia s informáciami zahŕňala úpravu fotografií a ich šírenie pomocou hashtagov a hromadného preposielania.
Ako jeden z príkladov agentúra Viginum uviedla fotomontáž zverejnenú na sieťach X a Facebook, na ktorej muž s puškou stojí vedľa mŕtveho demonštranta z etnika Kanakov - pôvodných obyvateľov Novej Kaledónie. Fotografiu sprevádza text: "Francúzski policajti sú vrahovia."
Nepokoje v Novej Kaledónii vypukli v pondelok pre ústavný návrh zákona, ktorým menia pravidlá regionálnych volieb: právo voliť získajú všetci pôvodní obyvatelia, ale aj obyvatelia súostrovia s najmenej desaťročným pobytom v Novej Kaledónii.
Od revízie ústavy z roku 2007, ktorá vyplýva z dohody medzi Nouméou a Parížom z roku 1998, môžu v provinčných voľbách voliť len ľudia zapísaní vo volebných zoznamoch pred dátumom tejto dohody.
Podľa vlády v Paríži by na základe nového zákona do voličských zoznamov pribudlo asi 25.000 ľudí. Novokaledónske hnutie za nezávislosť však v súvislosti s ústavným zákonom vyjadrilo obavy, že v ňom definované zmeny oslabia politický vplyv domorodých Kanakov.
Nepokoje v Novej Kaledónii si vyžiadali životy piatich ľudí vrátane dvoch policajtov a desiatky ďalších utrpeli zranenia.
V snahe obnoviť poriadok na tomto území kolonizovanom v 19. storočí vyslal Paríž vojakov a zakázal čínsku sociálnu sieť TikTok, ktorú výtržníci hojne využívali.
Tento zákaz prichádza na pozadí obáv zo zasahovania cudzích krajín, ktoré sa snažia v súostroví zvýšiť napätie - okrem Azerbajdžanu sa hovorí aj o Číne a Rusku. Paríž v súvislosti s tým poukázal na výskyt azerbajdžanských vlajok popri symboloch Kanakov.
Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Francúzskom sú zložité, odkedy Azerbajdžan minulý rok obsadil enklávu Náhorný Karabach a zneškodnil arménske separatistické sily. Francúzsko je tradičným podporovateľom Arménska.
Nová Kaledónia sa rozprestiera v Tichom oceáne približne 1200 kilometrov východne od Austrálie. Má asi 238.000 obyvateľov a hlavným mestom je Nouméa. Pre Paríž je toto územie dôležité geopoliticky a vojensky, sú tam tiež bohaté ložiská niklu.
V Novej Kaledónii sa konali tri referendá o nezávislosti v rokoch 2018, 2020 a 2021, v ktorých obyvatelia hlasovali za zachovanie štatútu francúzskeho zámorského územia. Hnutie za nezávislosť však posledné referendum bojkotovalo a neuznalo jeho výsledky.
Ako informovala agentúra AFP, tieto zistenia v piatok zverejnila vládna inštitúcia Viginum, ktorej úlohou je odhaľovanie digitálnych dezinformačných kampaní. Agentúra Viginum poukázala na manipuláciu s informáciami na platformách ako Facebook a X, ktoré súviseli s nepokojmi v tomto tichomorskom zámorskom území Francúzska.
Viginum ako pôvodcu týchto dezinformácií označil "azerbajdžanských aktérov". Manipulácia s informáciami zahŕňala úpravu fotografií a ich šírenie pomocou hashtagov a hromadného preposielania.
Ako jeden z príkladov agentúra Viginum uviedla fotomontáž zverejnenú na sieťach X a Facebook, na ktorej muž s puškou stojí vedľa mŕtveho demonštranta z etnika Kanakov - pôvodných obyvateľov Novej Kaledónie. Fotografiu sprevádza text: "Francúzski policajti sú vrahovia."
Nepokoje v Novej Kaledónii vypukli v pondelok pre ústavný návrh zákona, ktorým menia pravidlá regionálnych volieb: právo voliť získajú všetci pôvodní obyvatelia, ale aj obyvatelia súostrovia s najmenej desaťročným pobytom v Novej Kaledónii.
Od revízie ústavy z roku 2007, ktorá vyplýva z dohody medzi Nouméou a Parížom z roku 1998, môžu v provinčných voľbách voliť len ľudia zapísaní vo volebných zoznamoch pred dátumom tejto dohody.
Podľa vlády v Paríži by na základe nového zákona do voličských zoznamov pribudlo asi 25.000 ľudí. Novokaledónske hnutie za nezávislosť však v súvislosti s ústavným zákonom vyjadrilo obavy, že v ňom definované zmeny oslabia politický vplyv domorodých Kanakov.
Nepokoje v Novej Kaledónii si vyžiadali životy piatich ľudí vrátane dvoch policajtov a desiatky ďalších utrpeli zranenia.
V snahe obnoviť poriadok na tomto území kolonizovanom v 19. storočí vyslal Paríž vojakov a zakázal čínsku sociálnu sieť TikTok, ktorú výtržníci hojne využívali.
Tento zákaz prichádza na pozadí obáv zo zasahovania cudzích krajín, ktoré sa snažia v súostroví zvýšiť napätie - okrem Azerbajdžanu sa hovorí aj o Číne a Rusku. Paríž v súvislosti s tým poukázal na výskyt azerbajdžanských vlajok popri symboloch Kanakov.
Vzťahy medzi Azerbajdžanom a Francúzskom sú zložité, odkedy Azerbajdžan minulý rok obsadil enklávu Náhorný Karabach a zneškodnil arménske separatistické sily. Francúzsko je tradičným podporovateľom Arménska.
Nová Kaledónia sa rozprestiera v Tichom oceáne približne 1200 kilometrov východne od Austrálie. Má asi 238.000 obyvateľov a hlavným mestom je Nouméa. Pre Paríž je toto územie dôležité geopoliticky a vojensky, sú tam tiež bohaté ložiská niklu.
V Novej Kaledónii sa konali tri referendá o nezávislosti v rokoch 2018, 2020 a 2021, v ktorých obyvatelia hlasovali za zachovanie štatútu francúzskeho zámorského územia. Hnutie za nezávislosť však posledné referendum bojkotovalo a neuznalo jeho výsledky.
