Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Francúzsko stále vlastní desaťtisíce umeleckých diel a iných cenných artefaktov, ktoré získalo za svojej koloniálnej éry.
Autor TASR
Paríž 29. januára (TASR) - Francúzsky Senát v stredu schválil návrh zákona, ktorý má zjednodušiť vrátenie umeleckých diel ukoristených počas koloniálnej éry do krajín ich pôvodu. Návrh zákona bol schválený jednomyseľne. Odobriť ho ešte musí dolná komora parlamentu, Národné zhromaždenie, informovala v noci na štvrtok agentúra AFP, píše TASR.
Francúzsko stále vlastní desaťtisíce umeleckých diel a iných cenných artefaktov, ktoré získalo za svojej koloniálnej éry. Prezident Emmanuel Macron však počas svojej návštevy v Burkine Faso v roku 2017 sľúbil, že do piatich rokov budú vo Francúzsku prijaté legislatívne zmeny, ktoré umožnia vrátenie afrického kultúrneho dedičstva.
K vracaniu artefaktov získaných počas imperiálnych výbojov sa v posledných rokoch uchyľujú aj iné bývalé koloniálne mocnosti v Európe, Francúzsku v tom bránila jeho legislatíva.
Vzhľadom na zásadu neodcudziteľnosti verejných zbierok sa návrat kultúrnych predmetov z Francúzska do krajín ich pôvodu mohol doteraz vykonávať len vo veľmi obmedzenom rozsahu, prostredníctvom osobitných zákonov. Aby o súhlas nebolo treba žiadať parlament, reštitúcia sa často kamuflovala ako „zapožičanie“ diela alebo jeho „uloženie do depozitu“. Častou praxou bolo aj vrátenie diela počas diplomatických návštev - tento prístup je však označovaný za svojvoľný, napísal denník Le Monde.
Návrh Senátom prijatého zákona, ktorého cieľom je zefektívniť tento proces, sa konkrétne zameriava na majetok nadobudnutý medzi rokmi 1815 a 1972. „Cieľom nie je vyprázdniť francúzske múzeá, ale dosiahnuť autentickosť v reakcii Francúzska, bez popierania faktov a s prijatím našej histórie,“ povedala centristická senátorka Catherine Morin-Desaillyová.
Vracanie umeleckých diel do Afriky je jedným z pilierov „nového vzťahu“, ktorý chcel Macron s týmto kontinentom vybudovať. Francúzsko medzičasom zaplavili žiadosti o reštitúciu artefaktov, a to aj z Alžírska, Mali a Beninu.
V roku 2023 Francúzsko prijalo dva tzv. rámcové zákony o navrátení predmetov v dvoch kategóriách – jeden sa týkal majetku ulúpeného židovským rodinám počas druhej svetovej vojny a druhý repatriácie ľudských pozostatkov z verejných zbierok.
Francúzsko stále vlastní desaťtisíce umeleckých diel a iných cenných artefaktov, ktoré získalo za svojej koloniálnej éry. Prezident Emmanuel Macron však počas svojej návštevy v Burkine Faso v roku 2017 sľúbil, že do piatich rokov budú vo Francúzsku prijaté legislatívne zmeny, ktoré umožnia vrátenie afrického kultúrneho dedičstva.
K vracaniu artefaktov získaných počas imperiálnych výbojov sa v posledných rokoch uchyľujú aj iné bývalé koloniálne mocnosti v Európe, Francúzsku v tom bránila jeho legislatíva.
Vzhľadom na zásadu neodcudziteľnosti verejných zbierok sa návrat kultúrnych predmetov z Francúzska do krajín ich pôvodu mohol doteraz vykonávať len vo veľmi obmedzenom rozsahu, prostredníctvom osobitných zákonov. Aby o súhlas nebolo treba žiadať parlament, reštitúcia sa často kamuflovala ako „zapožičanie“ diela alebo jeho „uloženie do depozitu“. Častou praxou bolo aj vrátenie diela počas diplomatických návštev - tento prístup je však označovaný za svojvoľný, napísal denník Le Monde.
Návrh Senátom prijatého zákona, ktorého cieľom je zefektívniť tento proces, sa konkrétne zameriava na majetok nadobudnutý medzi rokmi 1815 a 1972. „Cieľom nie je vyprázdniť francúzske múzeá, ale dosiahnuť autentickosť v reakcii Francúzska, bez popierania faktov a s prijatím našej histórie,“ povedala centristická senátorka Catherine Morin-Desaillyová.
Vracanie umeleckých diel do Afriky je jedným z pilierov „nového vzťahu“, ktorý chcel Macron s týmto kontinentom vybudovať. Francúzsko medzičasom zaplavili žiadosti o reštitúciu artefaktov, a to aj z Alžírska, Mali a Beninu.
V roku 2023 Francúzsko prijalo dva tzv. rámcové zákony o navrátení predmetov v dvoch kategóriách – jeden sa týkal majetku ulúpeného židovským rodinám počas druhej svetovej vojny a druhý repatriácie ľudských pozostatkov z verejných zbierok.
