Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Toto oznámenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako Irán varoval Londýn a Paríž pred vyslaním vojnových lodí do regiónu.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Londýn 11. mája (TASR) - Spojené kráľovstvo a Francúzsko budú v utorok hostiť mnohonárodné stretnutie ministrov obrany venované vojenským plánom na obnovenie obchodných tokov cez Hormuzský prieliv, oznámila britská vláda. TASR o tom informovala podľa správy agentúry AFP.
Toto oznámenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako Irán varoval Londýn a Paríž pred vyslaním vojnových lodí do regiónu.
„Minister obrany John Healey bude spolu s francúzskou ministerkou Catherine Vautrinovou spolupredsedať prvému stretnutiu ministrov obrany viac než 40 krajín zapojených do mnohonárodnej misie,“ uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany.
Virtuálne rokovanie nadväzuje na dvojdňové stretnutie vojenských plánovačov v Londýne v apríli, kde sa diskutovalo o praktických aspektoch mnohonárodnej misie vedenej Britániou a Francúzskom na ochranu lodnej dopravy v strategickom prielive po dosiahnutí trvalého prímeria.
„Premieňame diplomatickú dohodu na praktické vojenské plány s cieľom obnoviť dôveru v lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv,“ uviedol Healey.
Francúzsko aj Británia medzitým vyslali do oblasti vojenské plavidlá. Paríž nasadil jadrovú lietadlovú loď Charles de Gaulle, zatiaľ čo Londýn v sobotu oznámil vyslanie torpédoborca HMS Dragon.
Obe krajiny zdôraznili, že ide o „predbežné rozmiestnenie“ pred prípadnou medzinárodnou misiou na ochranu lodnej dopravy.
Nasadenie HMS Dragon je podľa britského ministerstva obrany súčasťou „obozretného plánovania“, ktoré má zabezpečiť pripravenosť Spojeného kráľovstva pomôcť pri zabezpečení prielivu, keď to podmienky umožnia.
Iránsky štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Kazem Gharibabadi však v nedeľu varoval, že britské a francúzske vojnové lode – „alebo plavidlá akejkoľvek inej krajiny“ – sa stretnú s „rozhodnou a okamžitou odpoveďou“.
„Bezpečnosť v tomto prielive môže zabezpečiť iba Iránska islamská republika,“ povedal Gharibabadi.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron neskôr v Nairobi vyhlásil, že Francúzsko „nikdy neuvažovalo“ o námornom nasadení priamo v Hormuzskom prielive, ale o bezpečnostnej misii, ktorá by bola „koordinovaná s Iránom“.
Macron zároveň zopakoval svoj nesúhlas s blokádou zo strany ktorejkoľvek krajiny a odmietol akékoľvek „mýto“ za prechod lodí strategickou vodnou cestou.
Pred začiatkom vojny medzi USA, Izraelom a Iránom 28. februára prechádzala cez Hormuzský prieliv približne pätina svetových dodávok ropy. Konflikt však dopravu výrazne obmedzil, keď Irán prieliv z veľkej časti uzavrel, čo spôsobilo turbulencie na globálnych trhoch a rast cien ropy. Spojené štáty následne reagovali vlastnou blokádou iránskych prístavov.
Toto oznámenie prišlo niekoľko hodín po tom, ako Irán varoval Londýn a Paríž pred vyslaním vojnových lodí do regiónu.
„Minister obrany John Healey bude spolu s francúzskou ministerkou Catherine Vautrinovou spolupredsedať prvému stretnutiu ministrov obrany viac než 40 krajín zapojených do mnohonárodnej misie,“ uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany.
Virtuálne rokovanie nadväzuje na dvojdňové stretnutie vojenských plánovačov v Londýne v apríli, kde sa diskutovalo o praktických aspektoch mnohonárodnej misie vedenej Britániou a Francúzskom na ochranu lodnej dopravy v strategickom prielive po dosiahnutí trvalého prímeria.
„Premieňame diplomatickú dohodu na praktické vojenské plány s cieľom obnoviť dôveru v lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv,“ uviedol Healey.
Francúzsko aj Británia medzitým vyslali do oblasti vojenské plavidlá. Paríž nasadil jadrovú lietadlovú loď Charles de Gaulle, zatiaľ čo Londýn v sobotu oznámil vyslanie torpédoborca HMS Dragon.
Obe krajiny zdôraznili, že ide o „predbežné rozmiestnenie“ pred prípadnou medzinárodnou misiou na ochranu lodnej dopravy.
Nasadenie HMS Dragon je podľa britského ministerstva obrany súčasťou „obozretného plánovania“, ktoré má zabezpečiť pripravenosť Spojeného kráľovstva pomôcť pri zabezpečení prielivu, keď to podmienky umožnia.
Iránsky štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Kazem Gharibabadi však v nedeľu varoval, že britské a francúzske vojnové lode – „alebo plavidlá akejkoľvek inej krajiny“ – sa stretnú s „rozhodnou a okamžitou odpoveďou“.
„Bezpečnosť v tomto prielive môže zabezpečiť iba Iránska islamská republika,“ povedal Gharibabadi.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron neskôr v Nairobi vyhlásil, že Francúzsko „nikdy neuvažovalo“ o námornom nasadení priamo v Hormuzskom prielive, ale o bezpečnostnej misii, ktorá by bola „koordinovaná s Iránom“.
Macron zároveň zopakoval svoj nesúhlas s blokádou zo strany ktorejkoľvek krajiny a odmietol akékoľvek „mýto“ za prechod lodí strategickou vodnou cestou.
Pred začiatkom vojny medzi USA, Izraelom a Iránom 28. februára prechádzala cez Hormuzský prieliv približne pätina svetových dodávok ropy. Konflikt však dopravu výrazne obmedzil, keď Irán prieliv z veľkej časti uzavrel, čo spôsobilo turbulencie na globálnych trhoch a rast cien ropy. Spojené štáty následne reagovali vlastnou blokádou iránskych prístavov.
