Paríž 17. júna (TASR) - Francúzske Národné zhromaždenie začalo v utorok rokovať o návrhu ústavného zákona, ktorý má Korzike priznať autonómny štatút v rámci Francúzskej republiky. Informovala o tom stanica Radio France, píše TASR.

Návrh zákona schválil parlamentný výbor, no zďaleka nemá všeobecnú podporu. Diskusia o ňom v pléne pokračuje aj v stredu. Hlasovanie o celom texte je naplánované na 23. júna.

Poslanci parlamentu sú rozdelení na dva tábory: tých, ktorí podporujú návrh dať Korzike viac právomocí, a tých, ktorí sa obávajú narušenia jednoty Francúzskej republiky.

Premiér Sébastien Lecornu vyzval parlament, aby našiel kompromisné riešenie. Minister spravodlivosti Gérald Darmanin pripustil, že ostrov „Korzika nie je územím ako každé iné“. Doplnil však, že „uznanie tejto reality republiku neoslabuje, ale naopak obohacuje.“

Vláda by sa v tejto fáze mohla spoľahnúť na „veľkú väčšinu“ nezaradených a centristicky orientovaných poslancov (LIOT) a nezávislých, uviedol predseda ich klubu Christophe Naegelen. Vládny návrh by potenciálne mohli podporiť aj poslanci Socialistickej strany (PS) a „niekoľkých politických frakcií“, ktoré o ňom diskutujú interne.

Poslanci za radikálnu ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (LFI) a zelení sú princípu zákona otvorení, ale požadujú viaceré záruky vrátane klauzuly o „nezhoršení situácie v environmentálnych a sociálnych otázkach“, ktorá by mala byť zahrnutá do textu.

Návrh priznať Korzike autonómny štatút v rámci republiky vznikol v roku 2022 na podnet prezidenta Emmanuela Macrona po nepokojoch vyvolaných smrťou korzického separatistu Yvana Colonnu vo väzení. Ústavný zákon by umožnil, aby právne normy a nariadenia obsahovali osobitné výnimky určené pre Korziku. Vláda v tejto súvislosti spomínala napríklad územné plánovanie, cestovný ruch či hospodársky rozvoj. Návrh zákona však počíta aj s kontrolnými mechanizmami. Právne akty prijaté korzickou samosprávou by musela posudzovať Štátna rada alebo Ústavná rada.

V návrhu sú rozšírené právomoci pre Korziku zdôvodnené jej špecifickým postavením stredomorského ostrova, ako aj existenciou osobitného historického, jazykového a kultúrneho dedičstva.

Práve odkazy na korzické „spoločenstvo“ a jeho osobitné väzby na ostrov sa však stali predmetom sporov. Viacerí poslanci z ľavicových strán namietajú, že takáto formulácia kladie prílišný dôraz na otázky identity.

Predsedníčka krajne pravicového Národného združenia (RN) Marine Le Penová vyhlásila, že republika uznáva len jedno spoločenstvo – národné. Zároveň kritizovala návrh ako otvorenie priestoru pre všeobecnú zákonodarnú právomoc Korziky, ktorá by podľa nej bola v praxi nefunkčná.

Le Penová neúspešne navrhla alternatívu, podľa ktorej by vláda alebo parlament udeľovali Korzike oprávnenie odchýliť sa od celoštátnych predpisov iba v jednotlivých prípadoch.

Poslanec François-Xavier Ceccoli zo strany Republikáni (LR) upozornil na riziko, že ak by Korzika získala širšie legislatívne právomoci a viac rozhodovala sama, miestni politici a samospráva by sa mohli stať zraniteľnejšími voči tlaku zo strany organizovaného zločinu.

V rámci rokovania o ústavnom zákone bol predložený aj pozmeňujúci návrh, ktorý presahuje samotný ostrov Korzika a má vytvoriť všeobecný rámec pre všetky francúzske územné celky s osobitnými geografickými, historickými, jazykovými, sociálnymi a kultúrnymi charakteristikami.

Návrh, ktorý iniciovali poslanci z Baskicka a podporili ho aj zákonodarcovia z Bretónska, Okcitánie, Savojska či zámorských území, umožňuje týmto regiónom v prípade záujmu získať osobitný štatút, pričom má zostať zachovaný rámec jednoty v rámci republiky a právneho štátu. Cieľom je zároveň zjednodušenie administratívnych štruktúr a väčšia flexibilita v rozdelení kompetencií medzi štát a samosprávy.

Ústavný zákon musia schváliť obe komory francúzskeho parlamentu a následne Kongres na spoločnom zasadnutí Národného zhromaždenia a Senátu vo Versailles. Na prijatie je potrebná trojpätinová väčšina hlasov odovzdaných v Kongrese.