Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Vo Francúzsku - druhej najväčšej ekonomike eurozóny - je politická kríza, odkedy Macron v roku 2024 vyhlásil predčasné voľby, v ktorých následne prišiel o parlamentnú väčšinu.
Autor TASR
Paríž 30. januára (TASR) - Francúzsky premiér Sébastien Lecornu v piatok v Národnom zhromaždení po tretí raz aktivoval článok 49 odsek 3 francúzskej ústavy. Ide o posledný krok pred definitívnym prijatím štátneho rozpočtu. Lecornu sa tým súčasne vystavil ďalším návrhom na vyslovenie nedôvery, informovali agentúra AFP a denník Le Monde, píše TASR.
„Francúzsko musí mať rozpočet. A tak sa pred touto snemovňou zaväzujem k zodpovednosti vlády za celý návrh zákona o financiách na rok 2026,“ povedal Lecornu Národnému zhromaždeniu, keď oznamoval, že využíva svoju ústavnú právomoc, aby sa vyhol hlasovaniu o návrhu zákona v parlamente.
Podľa zdrojov z vlády a parlamentu citovaných agentúrou AFP sa očakáva, že o návrhoch ľavicových poslancov (s výnimkou zástupcov Socialistickej strany - PS) a krajne pravicového Národného združenia (RN) na vyslovenie nedôvery kabinetu sa bude hlasovať „pravdepodobne v pondelok popoludní“.
Predpokladá sa, že tieto návrhy budú zamietnuté rovnako ako predchádzajúce dva, keď sa tak stalo vďaka ústretovosti poslancov za stranu Republikáni (LR) a najmä PS.
Zamietnutie návrhov na vyslovenie nedôvery bude potom predstavovať konečné prijatie štátneho rozpočtu, ktorý však bude musieť ešte prejsť overením na Ústavnej rade.
Keď zákon o štátnom rozpočte nadobudne platnosť, vo Francúzsku sa skončí stav rozpočtového provizória, ktoré platí od konca decembra 2025.
Lecornu už čelil sérii hlasovaní o vyslovení nedôvery, ktoré vyplynuli z patovej situácie pri rokovaniach o štátnom rozpočte. Aj prvé časti rozpočtu na rok 2026 totiž presadil aktiváciou ústavného článku 49.3.
Rozhodnutie použiť tento ústavný nástroj je pre Lecornua zlomové. Vlani sa totiž zaviazal, že úsporný rozpočet nebude pretláčať za pomoci spomínaného ústavného ustanovenia a pokúsi sa dosiahnuť, aby ho schválil parlament. Lecornuovým cieľom bolo vyhnúť sa osudu svojich dvoch predchodcov, ktorí prišli o funkciu za rovnakých okolností.
Vo Francúzsku - druhej najväčšej ekonomike eurozóny - je politická kríza, odkedy Macron v roku 2024 vyhlásil predčasné voľby, v ktorých následne prišiel o parlamentnú väčšinu.
„Francúzsko musí mať rozpočet. A tak sa pred touto snemovňou zaväzujem k zodpovednosti vlády za celý návrh zákona o financiách na rok 2026,“ povedal Lecornu Národnému zhromaždeniu, keď oznamoval, že využíva svoju ústavnú právomoc, aby sa vyhol hlasovaniu o návrhu zákona v parlamente.
Podľa zdrojov z vlády a parlamentu citovaných agentúrou AFP sa očakáva, že o návrhoch ľavicových poslancov (s výnimkou zástupcov Socialistickej strany - PS) a krajne pravicového Národného združenia (RN) na vyslovenie nedôvery kabinetu sa bude hlasovať „pravdepodobne v pondelok popoludní“.
Predpokladá sa, že tieto návrhy budú zamietnuté rovnako ako predchádzajúce dva, keď sa tak stalo vďaka ústretovosti poslancov za stranu Republikáni (LR) a najmä PS.
Zamietnutie návrhov na vyslovenie nedôvery bude potom predstavovať konečné prijatie štátneho rozpočtu, ktorý však bude musieť ešte prejsť overením na Ústavnej rade.
Keď zákon o štátnom rozpočte nadobudne platnosť, vo Francúzsku sa skončí stav rozpočtového provizória, ktoré platí od konca decembra 2025.
Lecornu už čelil sérii hlasovaní o vyslovení nedôvery, ktoré vyplynuli z patovej situácie pri rokovaniach o štátnom rozpočte. Aj prvé časti rozpočtu na rok 2026 totiž presadil aktiváciou ústavného článku 49.3.
Rozhodnutie použiť tento ústavný nástroj je pre Lecornua zlomové. Vlani sa totiž zaviazal, že úsporný rozpočet nebude pretláčať za pomoci spomínaného ústavného ustanovenia a pokúsi sa dosiahnuť, aby ho schválil parlament. Lecornuovým cieľom bolo vyhnúť sa osudu svojich dvoch predchodcov, ktorí prišli o funkciu za rovnakých okolností.
Vo Francúzsku - druhej najväčšej ekonomike eurozóny - je politická kríza, odkedy Macron v roku 2024 vyhlásil predčasné voľby, v ktorých následne prišiel o parlamentnú väčšinu.
