< sekcia Zahraničie

Francúzsky premiér pricestoval do Novej Kaledónie

Na archívnej snímke francúzsky premiér Édouard Philippe Foto: TASR/AP

Voliči v nedeľňajšom referende odmietli nezávislosť svojej krajiny od Francúzska. Podľa konečných výsledkov hlasovania si 56,4 percenta voličov vybralo možnosť zostať súčasťou Francúzska.

Nouméa 5. novembra (TASR) - Francúzsky premiér Édouard Philippe pricestoval v pondelok do francúzskeho zámorského územia Nová Kaledónia, len deň po tamojšom referende, v ktorom voliči odmietli nezávislosť od Paríža.

Philippe v spoločnosti francúzskej ministerky pre zámorské teritóriá Brigitte Girardinovej začal v tamojšej metropole Nouméa rozhovory s miestnymi lídrami o plánoch do budúcnosti, informovala agentúra DPA. Philippe priletel do Novej Kaledónie z Vietnamu na jednodňovú návštevu.

Voliči v nedeľňajšom referende odmietli nezávislosť svojej krajiny od Francúzska. Podľa konečných výsledkov hlasovania si 56,4 percenta voličov vybralo možnosť zostať súčasťou Francúzska, zatiaľ čo 43,6 percenta podporilo suverenitu. Voličská účasť dosiahla 81 percent. Referendum bolo prísľubom zahrnutým v dohode z roku 1988, ktorou sa ukončil krvavý zápas o nezávislosť.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že výsledok referenda je dôkazom "dôvery vo Francúzsku republiku", informuje stanica BBC. "Musím vám povedať, že som veľmi hrdý na to, že sme spoločne prekonali tento historický krok," uviedol šéf Elyzejského paláca.

Hlasovať mohlo približne 175.000 obyvateľov. Domorodí Kanakovia tvoria 39,1 percenta obyvateľstva tohto oceánskeho súostrovia. Medzi tamojšími etnickými Európanmi, ktorí tvoria 27,1 percenta populácie, je značne rozšírený francúzsky nacionalizmus. Podľa pozorovateľov zotrvanie pod kuratelou Paríža podporujú aj niektorí Kanakovia.

Zvyšná tretina z 268.000 obyvateľov Novej Kaledónie sa takisto prevažne stavia na stranu odporcov nezávislosti. Súostrovie dostáva od francúzskej vlády dotácie vo výške 1,3 miliardy eur ročne.

Nová Kaledónia má bohaté zásoby niklu, ktorý je dôležitý pri výrobe elektroniky. Krajinu tiež vníma Paríž ako strategicko-politickú a ekonomickú oporu v danom regióne. Nová Kaledónia je jedným zo 17 "nesamosprávnych území" OSN, kde sa dekolonizačný proces ešte nezavŕšil.

Macron počas svojej návštevy Novej Kaledónie v máji vyhlásil, že Francúzsko by bez tohto teritória "nebolo také pekné". Francúzsko vyhlásilo zvrchovanosť nad týmito ostrovmi v roku 1853 a kedysi ich využívalo ako trestaneckú kolóniu. V 80. rokoch 20. storočia tu prebiehali prudké zrážky medzi Kanakmi a francúzskymi silami.

V roku 1988 sa zástancovia i odporcovia nezávislosti dohodli na ukončení násilia a konaní referenda o sebaurčení. Do roku 2022 sa môžu uskutočniť ešte dve referendá o nezávislosti. Ak by plebiscit dopadol kladne, Nová Kaledónia by sa stala prvým francúzskym zámorským územím, ktoré by získalo nezávislosť od roku 1980, keď sa od Francúzka odtrhlo Vanuatu. O tri roky skôr, v roku 1977, sa rovnaký krok podaril i africkému štátu Džibutsko.